Jedného pekného dňa, keď som si uvedomila, že v autobuse sa mi nedá dýchať, že šófér jazdí ako pretekár, že všetky babičky v okolí sa pohoršujú ak si po celom dni na nohách sadnete a ich chúdence čo boli chleba v meste kúpiť, nepustíte sadnút, že stále stretávam tých istých ľudí a väčšinou neviem ani len ich meno, pretože som neni nútená sa na meno spýtať spolusediaceho a keď sa aj spýtam tak za dva dni zabudnem ....som si povedala, že je čas tú autoškolu predsa len skúsiť a veď čo za to dám? Vyskúšam uvidím- aspoň tú úvodnú hodinu teórie, kde vám povedia ako to u nich v autoškole funguje, by som si teda naozaj mohla skúsiť. Lenže..najprv si bolo treba vybrať autoškolu...ale v takej Nitre ich je asi 12 alebo neviem tak nejak. Tak ktorú? No zopár mi možností mi zatrhli kamaráti a ja som sa rozhodla počúvať ich upozornenia nech tam nejdem. No tak som obehla len tri a už som bola rozhodnutá stačil mi prístup a vedela som víťaza. Nechcem tu nikoho odporúčať alebo tak, každý ma svoje klady aj zápory takže meno mojej autoškoly nepoviem. Hodiny teórie sú plné poučenia, čierneho humoru a tie prvotné boli dosť aj o zoznamovaní. Zistila som, že moj spolusediaci býva v tej istej dedine ako ja a tak som mala vyhraté a jasné s kým budem chodiť po teórii domov. Skôr som sa desila prvej jazdy na cvičisku ale tá nakoniec dopadla super a môj inštruktor s ktorým som túto hodinu mala bol rád, že to šlo hladko lebo v ten deň mal odučiť 12 hodín a to dá zabrať na psychiku.Druhá jazda už bola môjmu srdcu bližšia lebo som dostala blázna ištruktora a to myslím doslova U neho sa striedajú zachvaty, keď ma plieska po stehnách alebo sedačke s mierumilovným oslovením miláčik tuto zabočíme...nuž ale kedže ja som človek , ktorý preferuje zásadu ak ťa udrú udri naspäť takže každá rana po stehne bola vrátená a on pochopil, že tak to fungovať nebude. Povedal mi , že som sebavedomá ako 24ročná a večne musím mať posledné slovo. No on je taký istý..tak sa stretol blázon s bláznom a tá jazda tak aj vyzerala Všetko išlo ako po masle, kým mi nezačal ukazovať metalízy na iných autách popri mojom šoférovaní alebo, keď som nevedela kam zabočiť a on mi to povedal na poslednú chvíľu. Zato ho musím pochváliť, keď videl, že už neviem kam z konopí tak sa upokojil a začal odznova. Dobre sme sa porozprávali o jeho rodine o chlapoch, ženách, deťoch, jazdení, motoroch, povahe ľudí, policajtoch a všetkom možnom. Mám rada ľudí, ktorí sa neboja o sebe hovoriť ..mám rada sebavedomých ľudí aj keď uznávam, že on je sebavedomý miestami až moc ale ako ja hovorím jazdu a jeho doladíme Tak uvidíme čo ma ešte čaká.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ewellyne  4. 5. 2009 16:40
ja som mala tiež celkom zábavnú autoškolu. mala som inštruktora, ktorý mi po celý čas vykal a zároveň sme sa rozprávali ako kamoši . ale som rada, aspoň som sa naučila šoférovať tak, že počas jazdy môžem komunikovať s mojimi cestujúcimi
Napíš svoj komentár