Presýpacie hodiny v miestnosti pomaly sypali modrý piesok, ktorý sa ladne šmýkal po sklenenej nádobe. Prišlo mi, že sa sypú strašne rýchlo. Veď všetko dôležité v živote trvá iba okamih. Šťastie stále hrá závody s nešťastím a ja dumám ako sa môže razom všetko zmeniť. Ešte včera sme sa smiali na lavičkách, na ktorých sme prežili detstvo. Alebo to bolo pred rokmi? Nie včera? Len sa mi to zná? Ešte pred hodinou ma mama s otcom prvýkrát odprevádzali plačúcu do školy..alebo to bolo, keď som bola malá? Len sekundu trvalo aby som spoznala dokonalé šťastie po tvojom boku...alebo to boli mesiace? Čo je vlastne čas? Kde sa vzal? Ako ho definovať? Fyzici nato už určite vymysleli nejakú poučku a možno nie jednu. Ale prečo nik neprišiel nato ako ho vrátiť? Alebo posunúť dopredu? Neboli sme šťastnejší keby sme si niekedy, keď sme na dne mohli pozrieť našu minulosť či budúcnosť? Alebo by nám možno stačilo byť pozorovateľov v situácii, ktorú už sme zažili. Pozorovať samého seba a premýšľať ako sme sa stali tým kým sme. Naše duše by boli naše verné priateľky a nie trýzniteľky, ktoré nás kvôli nešťastným udalostiam trýznia ešte roky. Naša mysel by sa dala ovládať ako by sme chceli pretože by sme si naozaj reálne dokázali predstaviť šťastné chvíle. Pravda je však asi taká, že by sa každý za tie šťastné chvíle schoval a nechcel by sa vrátiť do sveta v ktorom je teraz. Alebo do sveta, ktorý na neho ešte len čaká. Predstava, že sa už nemusí vrátiť tam kde ho niečo bolí alebo kd eje o človeka ktorého miluje menej. Čas- ovláda naše životy ale ako jediný dáva naším životom zmysel. Keby bolo všetko dokonalé a nič by sa nemenilo časom by sme sa prestali tešiť zo šťastia hľadali by sme hádky problémy...nikto nie je dokonalý.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ewellyne  29. 4. 2009 06:16
pekne si to vystihla .. ja sa tiež rada vraciam do minulosti - hlavne k pekným spomienkam.. upokojuje ma to
Napíš svoj komentár