Samozrejme, že záleží na tom kto sa na vás pozerá. Pohľady niektorých ľudí v nás vedia vyvolať čudné pocity. A pritom ich možme poznať celý život a stačí aby sa tak zahľadeli na nás len raz. Cítili ste niekedy už tú lahkosť čo vás obopne? Tie okamžiky si vážim lebo sa mi to nestáva až tak často. U mňa je to skor výnimka a keď sa to už stane tak mám hneď lepší deň. Je tu pre mňa malý zázrak. To ako sa ľudia dokážu rozprávať očami. Sklopí zrak- hanbí sa. Má rozutekané oči?- sleduje niekoho iného a vobec nevníma, že na neho hovoríte(alebo si nieco slahol a nevie obsediet). Často žmurká?-niečo nechápe alebo je tak rozhodený, že musí zadržiavať slzy(alebo mu niečo padlo do oka). Hľadí do zeme?-je smutný. Díva sa neprítomne?- o niečom premýšľa. má iskričku v očiach?- Teší sa, má radosť, je zamilovaný.
Oči nám tak veľa napovedia a my si niekedy nevšimneme ani jasné signaly, ktorými nám naznačujú v akom je človek stave.
Ani neviem prečo som sa rozhodla napísať takýto blog. Asi preto, že sa mi včera taký pocit naskytol- hlboký, skúmavý pohľad krásnych hnedých očí. A mne ten jediný pohľad zmenil celé zmýšľanie o tom dni. Oči su také krásne, také rozmanité-oválne,guľaté, mačacie, šikmé,modré,zelené,hnedé,sivé hocijaké. Tak hľadte okolo seba a možno sa vám taký pohľad naskytne.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
majuri
26. 1.januára 2009 15:52
radsej sa ani nepozeram okolo seba,,lebo sa bojim ze uvidim nieco co nechcem,,,pekna uvaha
Napíš svoj komentár