Žeby si ma nemal milovať.
Ale ja už som ťa milovala.
Nepriznávala ale milovala.
Delili nás kilometre.
Taká ďialka.
Oboch nás to bolelo.
Tak načo sme čakali?
V čom bol problém?
Prečo teraz nie si pri mne?
Ja ťa potrebujem!
Bol si na dosah ruky.
A teraz si v nedohľadne.
Prečo nastupuješ a odchádzaš?
Prečo ma tu vždy nechávaš?
Čo nevidíš, že mňa tu nič nedrží.
Moje slnko prichádza a odchádza s tebou.
Keď si bol pri mne žiarilo.
A teraz, keď si preč cítim chlad.
A samotu.
Prázdnotu.
Bolesť.
Chcem cítiť ako mi lúče pália chladnú pokožku.
Vravel si, že som ako dúha.
Stretávaš ma vždy keď sa smiech spojí so slzami.
Tak ako slnečný jas s kvapkami ďažďa.
Podaj mi ruku a veď ma do neznáma.
Už sa nebojím, že zostanem sama.
Bola som taká hlúpa.
Báť sa povedať milujem ťa.
Veď ty si a budeš pre mňa všetkým.
Je jedno kde budem a s kým.
Venuj mi posledný úsmev
a povedz už sa nevrátim.
Ja budem cítiť len hnev
a strach, že ťa navždy stratím.
Tak ako cesta je bez popisu stratená
tak ja som bez teba opustená.
Vyprahnutá.
Sama.
Prázdna.
Siahni si na dno a vyveď ma z tmy.
Skúsme spolu tango rytmy.
Tancujme ako naposledy.
Spievaj mi v snehu vianočné koledy.
Miluješ ma? Ja viem, že áno.
Že ešte stále aj po čase čo ubehol.
Kedy prídeš? Za pol roka? Za rok?
Bez myšlienky na teba neurobím ani krok.
Dokážeš sa ma vzdať? Bude to menej bolieť?
Sprav to a moja duša bude v pekle navždy horieť.
Ach tak túžim po tvojich dotykoch.
Aké to bude stretnúť sa po rokoch?
Prídeš ako veľká vlna.
Tsunami.
No ja budem vždy pieskom pod tvojimi nohami.
Tak už nestrácajme čas a buďme spolu.
Ale tá ďialka. My máme hroznú smolu.
Keď sa znova zamiluješ budem šťastná s tebou.
Lebo tvoje šťastie je šťastím mojím.
Tá hebkosť medzi nebom a zemou.
V mojím snoch ťa stále nazývam svojím.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
karla28
14. 2.febuára 2009 15:59
velmi zaujimave a hlavne ten koniec ze sa ho dokazes vzdat aby bol stastny a ze vtedy budes aj ty
Napíš svoj komentár