Zažil to už asi každý.A kto nie toho to určite ešte čaká...Sklamanie sa v človeku ktorého máte rád.Nemusí to byť najlepší priateľ ale niekto v okruhu ľudí vám blízkich ktorým dôverujete...A tak ako tá osobu nečakane a rýchlo vstúpila do môjho života tak rýchlo z neho aj odišla.Začala na mňa úplne bezdôvodne za každým rohom kydať totálne nezmysli a medzi tým sa tvárila akože sa nič nedeje.Je to pár týždňov dozadu čo sme spolu hovorili naposledy a doteraz neviem čo alebo kto za tým všetkým je...Už ma to ani veľmi netrápi...Naučila som sa, že nie každý je taký ako sa na prvý pohľad zdá...Už ani tak nedôverujem ľuďom ako predtým...Zistila som kto sú moji skutoční priatelia a nesmierne si ich za to vážim.Vedia mi povedať keď urobím chybu, vedia ma pochváliť a vedia vždy povzbudiť...Nie je ich veľa ale majú veľké srdcia a to stačí
A odkaz pre tú osobu-nič zlé som ti nikdy neurobila a ak som ti nejako "hrozne" ublížila, tak som to neurobila schválne! A nechápem prečo mi nemôžeš povedať v čom je problém!Strašne som sa v tebe sklamala!!!
Je to možné?
Komentuj
4 komenty k blogu
2
bohužiaľ, poznám.. ako píše sanydej, čím viav ľudom dôverujeme, tým sme zraniteľší. preto som samostatná samasebepostačujúca osoba zatiaľ mi to vyhovuje, aj ked možno sa občas zdám chladná,.. nikoho som po jednej nepríjemnej skúsenosti nepovýšila na hodnosť priateľ.
3
Áno áno. aj preto si veľmi dávam pozor - a nepúšťam si ľudí len tak ľahko k telu
4
žiaľ máš pravdu..každý to aspoň raz zažije..ľuďom netreba naivne veriť, aj ja som sa už poučila
Napíš svoj komentár
ale u optimistickejsich ludi to tak urcite byt nemusii