Raz som dole, raz hore a keď už som na vrchole,
potknem sa o okraj tej hory a padám,
stojím jak vojak v pozore a keď už nemám dosť zbroje,
tak na mňa z guľometov pušný prach sadá.

Bojujem vytrvale ako bojovník sparty,
verím že vyhrám, aj keď nepoznám karty.
Nevzdávam sa nikdy, aj keď to práve bolí,
viem každá bolesť je dôkazom, že to zato stojí.

Nie som neomylný, každý robíme chyby,
plávam hore prúdom vytrvale ako ryby.
Občas je voda tichá, občas silný prúd,
nech sa deje čo chce vždy budem načúvať hruď.

Lebo v nej je orgán, ktorý stále tlčie,
na ktorý sa spolieham keď beznádej trvá dlhšie.
No vždy keď sa tak stane, viem prídu lepšie časy,
a moje srdce to spokojným bitím vždy ohlási.

 Blog
Komentuj
 fotka
katuska8808  6. 10. 2012 22:42
pekné
 fotka
emka13  7. 10. 2012 12:56
Ďakujem
Napíš svoj komentár