Daughter of white Darkness 3.

Kvapky dopadali na strechu auta , hromy sa silno ozývali a zrazu do auta vrazilo niečo veľké a čierne . Auto okamžite zastavilo, a ja som rýchlo vyšla von . V tej chvíli mi bolo jedno, že budem celá mokrá od dažďa, prvoradé bolo zachrániť tvora, ktorý vrazil do auta . Prebehla som ten kúsok a naozaj , na kapote auta ležal bezvládne obrovský čierny vták so sivým zobákom . Vyzliekla som si sveter a opatrne som zdvihla vtáka z auta.Jemne som ho zabalila do svetra tak, aby som sa mu nedotkla krídla, ktoré mal čudne vykrútené dozadu . Vietor mi šľahal dážď na teraz už holé plecia a ja som zistila, že je mi zima . Zrazu sa vták pohol a otvoril svoje modré oči , tie oči mi vyrazili dych . Boli to moje oči, ktoré vyzerali akoby boli staré niekoľko stoviek rokov.Dívali sa na mňa chápavým a kľudným pohľadom . Zviera sa ma ani trocha nebálo , a ja som vedela, že je to ten vták o ktorom hovoril Timoteus . Havrana som si chytila do jednej ruky a otvorila dvere na aute . Zmenila som adresu a navigovala taxík ku zverolekárovi . Cesta bola rýchla a zviera zo mňa celý čas nespustilo svoje zvláštne oči. Zrazu auto zastalo a ja som vonku zbadala modrý kríž . Vystúpila som z auta a dúfala, že tu doktor ešte bude , opatrne som zdvihla havrana a kráčala ku vchodu . Bola to obyčajná biela budova , ktorá už chytala šedivý nádych . Strecha bola plechová . Na toto miesto nemám dobré spomienky, naposledy som tu bola ako malá ,keď sa náš pes priotrávil jedom na potkany . Rozleptalo mu to žalúdok a doktor ho nedokázal zachrániť. Chudák trpel ešte pár hodín a potom zomrel . Rodičia mi namiesto toho, aby mi povedali pravdu povedali, že musel zostať u doktora . Pravdu som sa dozvedela až o týždeň, ked som "náhodou" počula rozhovor mojej mamy a jej kamarátky . Plakala som dlho... koľko to si už nepamätám ... Stlačila som kľučku , v čakárni nikto nebol a tak som zaklopala na dvere . Ozvali sa kroky a dvere sa prudko otvorili . Lekár otvoril dvere, a hneď ako zbadal Havrana doširoka otvoril oči . "Poďte ďalej ...." zamrmlal a ja som vošla za ním .
"Položte ho sem." Povedal, a ukázal na zvieracie lôžko. Opatrne z neho odmotal môj sveter a podal mi ho . Chytil ho za krídlo a havran zvrieskol .
"Je to zlomenina , nie zložitá ale krídlo má zlomené na dvoch miestach . Budem mu to musieť zasadrovať a lietať nebude môcť pár mesiacov . Bude možné aby u vás zostal ?"
"Ni..." Chcela som povedať nie , ale spomenula som si na situáciu v našej rodine ."Samozrejme ..." povedala som sa a pozrela na havrana , ten zo mňa stále nespustil oči . Doktor vytiahol nejaky zvláštny biely obväz a obmotal ním havranovi krídlo , potom zobral mokrú handričku a opatrne ho namočil tak, aby mu ním nepohol .Skontroloval ho a povedal, že je inak úplne zdravý. Potom odišiel spisovať nejake papiere . Po chvíli prišiel a povedal, že môžem ísť. Môj dom bol už iba o kúsok ďalej a tak som išla pešo .

Pustite si toto

Vystúpila som z dverí a vkročila do dažďa. Kvapky vody mi padali na plecia a vlasy . Na chodníku vydláždenom mačacími hlavami sa postupne vytvárali malé kaluže dažďovej vody. Nad hlavou sa mi ozval hrom a ulicu osvetlil blesk . Havran zaškriekal a viacej sa zaboril do môjho svetra. Zdvihla som hlavu a pozrela som sa na oblohu . Mala farbu tmavého atramentu. Spoza tmavých mrakov vystúpil mesiac a svojím strieborným jasom osvetlil všetko okolo mňa. Havran sa začal vo svetri mykať, až si vyslobodil hlavu a svojimi modrými očami sa pozrel na mesiac a hlasne zaškriekal . Jeho škrekot sa ozýval ďalej ulicou. Takmer okamžite sa ozvala ozvena . Pozrela som sa dole na havrana , a ked som znova zdvihla hlavu , mesiac už bol ukrytý za mrakom . Kráčala som ďalej dole ulicou, ako som išla stále ďalej , domov ubúdalo .... Keď som prešla okolo posledného domu , obkľúčili ma stromy . Kráčala som ďalej , až som svetlo lámp nechala za sebou . Zastala som pri vysokej čiernej kovanej bráne , z vrecka som si vybrala kľúče a odomkla bránu . Zatlačila som na kľučku a otvorila ju . Zamkla som za sebou a kráčala som ďalej , teraz už po užšom chodníku zo sivých okrúhlych kameňov . Po chvíli som prišla k domu , bola to obrovská vila podobná zámku . Moja mama si na výbere domu dala záležať , tento sa páčil aj otcovi . A kedže mali rodičia vždy dosť peňazí , tak som prakticky bývala v malom zámku . Zo začiatku som sa tu bála byť sama , veď predsa len taký obrovský dom .... Ale časom si človek zvykne . Izbu som mala v podkroví , mama chcela aby som mala izbu blízko nich . Ale nie , ja som chcela mať niečím výnimočnú izbu , taký môj vlastný malý svet . A tak mi rodičia prerobili povalu na krásnu spálňu . Prišla som k domu a vytiahla som si z vrecka kľúče , odomkla som dvere a vstúpila som dnu . Domom sa niesla ľahká levanduľová vôňa , vyzula som si topánky a vošla som na chodbu , kráčala som hore schodmi do svojej izby . Otvorila som dvere a zažala svetlo , zo skrine som vybrala klietku, ktorú som si spred rokov odložila po kanárikovi . Položila som ju na zem, a šla som do kúpeľne po mokrú handru . Pod šedou vrstvou prachu sa ukrýval zlatý lak , klietka bola pre havrana dosť veľká a tak som ho zdvihla zo zeme a opatrne som z neho obmotala môj sveter. Opatrne som ho vložila do klietky a šla naspäť do kúpelne . Dala som si rýchlu sprchu a umyla som si zuby. Obliekla som si pyžamo a šla späť do izby . Pozrela som sa na hodinky , ukazovali pol jednej v noci . Uff.... to bol deň , nikto by nečakal, že 15 narodeniny dokážu byť až takéto stresujúce .Otvorila som balkón a vyšla som von. Stále zúrila búrka a bola stále silnejšia. Blesky osvetľovali les a záhradu okolo domu . Dážď zosilnel a tak som radšej vošla späť do izby , balkón som nechala otvorený . Pri daždi sa rozmýšľa a zaspáva najlepšie .... Ľahla som si do postele , zavrela som oči a nechala som sa unášať spánkom , ktorý bol pre mňa vykúpením. Oslobodzoval ma od stresujúceho života , ktorý sa mi zdal čoraz neistejším ....

 Vymyslený príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu