Daughter of white Darkness 4.

Otvorila som oči do krásneho rána , posadila som sa na posteli a zívla . Pozrela som sa na klietku , havran bol už hore a znova na mňa upieral svoje zvláštne modré oči . Postavila som sa z postele a podišla ku klietke. Otvorila som dvierka a vystrela ruku k havranovi . Pohladila som mu hlavu a on privrel oči , to znamenalo že sa mu to páči . Zrazu sa prudko otvorili dvere , havran sa splašil a ja som vyľakane uskočila. Z dverí vyšla mama , keď ma zbadala viditeľne sa jej uľavilo .
"S otcom sme ťa včera nepočuli prísť ."
"Išla som rovno do izby."
"Dobre , len som sa o teba bála .... Poď dole na raňajky ."
"Oblečiem sa idem." povedala som a povzbudzujúco som sa usmiala na maminu . Vošla som do kúpelne a opláchla si tvár . Na oblečenie som si vybrala ľahké biele šaty , rozčesala som si vlasy a bosá som zbehla dole schodmi . Ale zrazu sa z mojej izby ozval škrekot , vrátila som sa a videla som ako havran škrieka .
"Teba zobrať nemôžem , si zranený ..." povedala som , ale havran škriekať neprestával . V tom môj pohľad spočinul na truhličke položenej na stolíku .
"Tebe ide o tie hodinky však ?" povedala som havranovi, a zrazu prestal škriekať. Pohladila som ho po mäkkom čiernom perí . Vstala som od klietky a otvorila truhličku , vybrala som z nej hodinky a zavesila som si ich okolo krku .
"Tak čo , už si spokojný ?" povedala som zo smiechom havranovi . Havran na to iba zaškriekal.
"Beriem to ako áno ." povedala som a usmiala som sa . Pohľad mi padol na gitaru opretú o skriňu, nehrala som už veľmi dlho ..... Zdvihla som gitaru zo zeme a vyšla som z izby .Zišla som dole schodmi a vošla som do jedálne, ktorú sme mali v zimnej záhrade . Na raňajky sme mali vafle s lesným ovocím , v lese okolo domu ho rástlo hojne .... Mama s ocom akurát dojedli a tak sa už začali pomaly poberať do práce . Mama sa so mnou ako vždy rozlúčila objatím , otec sa na mňa iba nesmelo usmial a odišli . Ja som dojedla a vzala som gitaru . Vyšla som z domu a šla po vyšliapanej lesnej cestičke hlbšie do lesa , na moje miesto pri rieke . Tu som trávila čas pomaly častejšie ako v mojej izbe . Nemohla som za to , že tu som sa cítila najlepšie . Tu kde cez stromy nevidno oblohu a nikto okrem mňa sem nechodí . Počuť tu akurát šum vody a listov, a spev vtákov. Bol to môj miniatúrny raj , môj svet .... Sadla som si na plochý balvan , okolo mňa bola len rieka a stromy . Zo stromov padali listy , a pomaly zlietali na zem . Sedela som uprostred tejto nádhery, uprostred lesa .... Začal som si pobrnkávať , vytvárala som si vlastné melódie a piesne . Tak ako som to robila vždy. Najlepšie sa mi tak premýšľalo. Rozmýšľala som nad tým ,či sa môj vzťah s rodičmi veľmi zmení .Po včerajšku som si už nebola istá ničím ... Ani tým že som človek, nebola som si istá celým svetom . Či je všetko také ako to vidia ostatný ľudia, či som ja stále ja . Či niekedy nájdem lásku .... Tieto otázky mi lietali hlavou , ale na ani jednu z nich som nepoznala odpoveď. Keď som dohrala, tak som položila gitaru vedľa seba a ľahla som si na kameň . Zrazu za mnou niečo zašuchotalo , ja som sa otočila a stál tam ....

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu