"Čo je?! Čo sa deje ?! Nechaj....... Ma tak......"
"Musíš sa zobudiť!"
"Prečo?"
"Lebo sme ešte stále v lese!"
"Aha .... " povedal a začal si pretierať oči. Po chvíli, ktorá mi prišla nekonečne dlhá, sa konečne postavil. "Tak, čo teraz spravíme?" spýtal sa ma.
"Poďme pohľadať rieku."
"Dobre." chvíľu sme kráčali mlčky, keď som pred nami zbadala dom. Najprv som si myslela že je to ten náš, no tento bol postavený z kameňov... Nikdy som taký dom nevidela.
"Klara ten dom tu pred tým nebol."
"Ako to myslíš?"
"Tadeto sme bežali."
"Podľa čoho to vieš?"
"Na zemi sú otlačky nôh."
"Ale nie sú moje. Ja topánky nemám...." Zrazu sa dvere otvorili a vyšiel z nich muž. Pozrela som sa na Seatha, ktorý z ničoho nič zbledol.
"Klara, bežme. Rýchlo kým nás nezbad..." Nestihol dopovedať lebo mužov pohľad sa uprel na neho.
Chytil ma za ruku a rozbehol sa. Skoro som zletela na zem ako mnou myklo.
"Hlavne sa neobzeraj!"
"Prečo, čo sa deje Seath?!"
"Prešli sme časovou bránou."
"Čože?!"
"Robila si niečo z hodinkami?"
"Ano."
"To bude tým ...."
"Ako sa odtiaľto teraz dostaneme?"
"To ti ukážem za chvíľu. Teraz hlavne bež!"
Po dlhej chvíli Seath konečne zastavil. Sadol si na zem a oprel sa o strom.
"Čo presne si robila s tými hodinkami?"
"Nič také, len som chcela prestaviť čas."
"O koľko si ich prestavila?"
"Vtedy boli na päťke, ja som ich prestavila na trojku."
"Dobre, rýchlo ich prestav späť na päťku."
"Bude to fungovať?"
"Hádam hej.... Malo by." Vzala som hodinky do rúk a ručičky som prestavila na päť.
"Hotovo."
"Teraz stlač toto tu." Ukázal na vrch hodiniek. Bolo to tlačidlo, ktorým sa hodinky otvárali. Stlačila som ho no nejakú veľkú zmenu som necítila. Stáli sme stále na tom istom mieste.
"Dobre, teraz nám už nezostáva nič iné, ako len dúfať že sme ich nastavili správne." Postavili sme sa a šli sme ďalej. Po chvíli som začula šum vody, rozbehla som sa za zvukom a po chvíli som skutočne zbadala rieku. Rozbehli sme sa hore prúdom, a o chvíľu sme naozaj zbadali môj dom. Seath nadšene vykríkol a objal ma, no po chvíli nám tá situácia prišla trápna a tak ma pustil.
"Už mi povieš kto bol ten muž v lese ?" Spýtala som sa ho.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár