"Klara nie je tvoje pravé meno ."
"Čože ?"
"Nevieme ako sa voláš , na to budeš mu..." nestihla dopovedať lebo som jej skočila do reči .
"Akože neviete moje meno ?! Ved som vaša dcéra , musíte vedieť moje meno !"
"My nie sme ....." nedopovedala lebo sa nezmohla na slová a začala vzlykať .
"Čo nie sme ? Mama čo sa deje ?"
"Klara tvoja matka chcela povedať ..." otec položil ruku na mamino plece , no ona sa rozbehla obchodom a povedala :
"Nie , nechcem ju stratiť !" rozplakala sa a vybehla z obchodu , otec šiel za ňou . Zostala som sama zo starcom , sadla som si a zložila hlavu do dlaní . Starec si sadol oproti mne a povedal :
"Chceš vedieť pravdu ?"
"Ano ."
"Si si tým istá ? Možno ju neunesieš ."
"Budem musieť ." Povedala som a odhodlane sa naňho pozrela . Starec chvíľu váhal no potom začal rozprávať.
" Všetko sa to začalo dávno , to čo ti teraz poviem je staršie, ako čokoľvek žijúce na tejto zemi . Začalo sa to skôr ako boli postavené egyptské pyramídy , skôr ako začali indiáni krotiť prvé kone a skôr ako Kelti ukuli prvý amulet .... Je to príbeh starý tisíc rokov , možno viac . A dosť podstatnú časť hrá v tomto príbehu tvoja matka ."
"Moja matka ? Veď je to obyčajná žena ."
"Tá žena ktorá pred chvíľou odišla nie je tvoja matka , a teraz ma už prosím neprerušuj ." zatiaľ som ničomu čo starec povedal nerozumela. Ako to že moja matka nie je moja matka ? Ako to myslí ? Veď ma vychovala, ale radšej som stíchla a počúvala ďalej .
"Tvoja matka vlastne ani nie je človek , je to jedna z najsilnejších bytostí vôbec . Tvoja matka je večnosť, tvoja matka je to , čo ľudia nazývajú čas.... dá sa nazvať rôzne .... A jej symbolom je presne to čo máš na ruke ."
"Ale ja na ruke nič nemám ."
"Vážne ? Nebuď taká zaťatá a pozri sa na svoju ruku poriadne , uvoľní myseľ a sústreď sa ."
"Sústreď sa na čo ?!
"Na to že tvoje telo nesmie byť prekážkou pre tvoju myseľ ." Zhlboka som sa nadýchla , uvolnila som si hlavu a verila som tomu, že telo nesmie byť prekážkou pre moju myseľ . Po chvíli som zbadala ako sa na mojom zápästí začína objavovať tenká atramentová čiara , skrúcala sa a začínala tvoriť zvláštny, ale krásny obrazec . Ked som sa pozrela lepšie , všimla som si, že tvorí okrídlené hodinky s číslami , ale namiesto dvanástky na vrchu bola ležatá osmička symbolizujúca nekonečno . Obe ručičky ukazovali na ležatú osmičku.
"Čo to má znamenať ?!" a snažila som sa hodinky zotrieť .
"Tie hodinky nezídu , sú tvojou súčasťou . Mám pokračovať, alebo ti stačilo to, čo som ti povedal doteraz ?
"Dobre , pokračujte ." Vzdala som sa .
"Skončil som pri tvojej matke , kedže ona je večnosť a keď si ty jej dcéra, tak si čo ?"
"Nesmrteľná ?"
"Nie , ideš na to zle . Skús nad tým trocha porozmýšlať , keď je tvoja mama večnosť , tak o trocha slabší odvar večnosti je ?"
"Dlhovekosť ?"
"Bingo ! Ty si moja milá,dlhovekosť - niečo ako trojštvrťový boh ."
"Umriem alebo nie ?"
"Ano , ale až za pár storočí alebo tisícročí .."
"Čože ?!"
"Ano ...."
"A keby ma zrazilo auto ?"
"Tak budeš maximálne doudieraná ."
"A čo teraz keď som "dlhovekosť" ?"
"Máš poslanie ."
"Aké ?"
"Na to budeš musieť prísť sama, s týmito hodinkami. Budú ťa chrániť a pomáhať ti . Nie sú to obyčajné hodinky , je to veľmi silný amulet vyrobený keltmi , má už niekoľko storočí za sebou ."
"Vôbec na to nevyzerajú ...."
"Veď som ti povedal, že to nie sú len také hodinky ."
"Už radšej pôjdem ..." Vstala som zo stoličky .
"Počkaj , zabudol som ešte na niečo , budeš mať zviera . Aké bude neviem , ale viem, že to bude symbol teba - dlhovekosti ."
"Viem aké zviera je symbolom dlhovekosti ."
"Aké ?"
"Havran."
"Tak budeš mať havrana ."
"Ale havrany sú v zime , a je 11. augusta ."
"Nepochybuj o ňom , on príde ..."
"Keď myslíte ."
"Ja to viem a to je rozdiel dieťa ."
"Už som vám povedala nech mi tak nehovoríte ." Vzala som zo stola hodinky a dala som si ich okolo krku , zrazu som sa cítila v bezpečí - akoby ma niečo chránilo ... "Už pôjdem ."
"Dobre , poď odprevadím ťa kúsok . A nezabudni že si u mňa kedykoľvek vítaná ...."
"Ďakujem ."
"Mimochodom , volám sa Timoteus ."
"Ja som ...." nedopovedala som lebo mi skočil do reči ."
"Svoje meno mi nehovor, kým ho nevieš ."
"A kedy ho zistím ?"
"Mal by ti ho povedať tvoj strážca ."
"Môj strážca ?!
"Ano , to zviera - havran , nazývaj si ho ako chceš ." Povedal a postavil sa na odchod , ja som zo stola zdvihla truhličku a vopchala ju do tašky . Vyšla som von z balkónu a vstúpila do domu . Prešla som chodbou až ku schodom a zišla dolu .
"Dovidenia ."
"Do skorého videnia dieťa ." On ma tak asi nikdy neprestane volať , mám 15 a tak už nie som dieťa ! Vyšla som von do dažďa , búrka už bola v plnom prúde . Vytiahla som z kabelky mobil , bolo pol dvanástej večer a mala som desať zmeškaných hovorov od mamy . Práve išiel okolo taxík, takže som našťastie nemusela v tom daždi stáť dlho , ale aj to stačilo aby som bola dostatočne mokrá . Vodičovi som nadiktovala adresu a cestu domov som mala v suchu, aj ked som sa tam vôbec nechcela vrátiť . Je to ešte stále môj domov ?
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár