Dcéra bielej Temnoty 13. Kapitola

Tobias sa postavil z kresla, a zaviedol nás do vedľajšej miestnosti. Steny boli vykladané sivým kameňom. Podlaha bola z tmavo nalakovaného dubového dreva. Miestnosť bola celkom veľká, na stenách boli tri okná z polovice zakryté bordovými závesmi. Na zvyšku stien boli od spodu až po vrch police zaplnené rozličnými zbraňami. Musia mať vážny dôvod báť sa ak tu skladujú takýto arzenál schopný zásobiť menšiu armádu. Proti komu by tá armáda stála radšej nechcem vedieť. Tobias sa postavil do stredu miestnosti, pokynul mi aby som k nemu podišla. „Táto miestnosť je plná zbraní, každá zbraň má vlastné meno, pôvodcu, hrdinu, osud, históriu... Teraz je rad na tebe, aby si si vybrala zbraň ktorou sa budeš brániť. Môže to byť čokoľvek, od meča až po luk a šípy. V kľude si ich všetky poobzeraj, a tá ktorá sa ti bude najviac páčiť bude tá pravá.“ Nato sa otočil a vyšiel z miestnosti. Osamela som v izbe plnej zbraní. Začala som od ľavej steny na ktorej boli prevažne dýky, meče a rôzne oštepy. Niektoré boli krásne, vyrezávané, vyleštené, s rôznymi výjavmi, no ani jeden z nich ma neoslovil natoľko aby som si jeden vybrala. Takto to pokračovalo až k poslednej stene na ktorej boli zavesené luky a kuše. Kráčala som popri policiach a každý jeden som si prezerala. Vedela som, cítila som že sa už blížim k tomu pravému. Zrazu som sa prinútila zastať. Predo mnou bol na polici zavesený luk zo svetlého dreva, detailne povyrezávaný so zlatou tetivou. Vedľa luku ležal tulec z jelenej kože, v ňom bolo pár šípov na ktorých pierka boli z bažanta. Opatrne som zbraň zvesila dole a chytila do rúk. Jeho váha mi vyhovovala, len teraz zistiť či som schopná natiahnuť tetivu... Chytila som luk do ľavej ruky, a založila som šíp. Prsty som priložila na tetivu a celou silou natiahla. No zistila som že to bolo úplne zbytočné. Tetiva sa naťahovala celkom ľahko. Vystrelila som šíp, a v tom moment sa otvorili dvere. „Klara nestrie...“ Nestihol dopovedať Tobias pretože som šíp vystrelila. Preletel cez bordový záves ktorý začal okamžite horieť. Nechápala som čo sa to stalo. Do miestnosti vbehol Matt, niečo zamrmlal a na záves vytreskol prúd vody. Horieť síce prestalo, no zato bola všade voda.
„Prepáčte....“ Ospravedlnila som sa.
„To je v poriadku.“ Povedal Tobias. „ Toto je luk lovkýň, posvätného klanu lesných bytostí, ktorý vytvorili elfovia. Tetiva luku je z chvosta jednorožca. Má obrovskú moc.... Narábaj s ním opatrne Klara. Tulec je bezodný, šípov budeš mať navždy dosť takže sa nemusíš trápiť dopĺňaním.“ Ešte raz som si luk poriadne obzrela, okolo neho sa vznášala jemná zlatá žiara ktorú som si predtým nevšimla. Tulec som zdvihla zo zeme a prehodila som si ho cez plece. Potom sme vyšli z miestnosti a sadli si opäť do knižnice.
„Počas druhej fázy tréningu ti vysvetlím kto sú vlastne božský potomkovia. Tak na začiatok, rozdeľujú sa na dva druhy : polokrvný a plnokrvný. Polokrvný sú potomkovia boha alebo bohyne a smrteľníka. Plnokrvný ako ty a Matthew sú potomkovia bohyne a boha, čo môže byť v niektorých prípadoch veľmi mocná kombinácia. Sme radi že si na dobrej strane Klara....“ Povedal Tobias, a usmial sa na mňa. Spomenula som si na runy v knihe, vytiahla som ju z vrecka nalistovala stránku na ktorej boli nakreslené. „Čo sú to za runy?“ Spýtala som sa Tobiasa.
„Sú to runy Ogham. Tvoria keltskú abecedu. Vyrývajú sa na sviečky, alebo vyšívajú na šaty. Majú schopnosť chrániť, zahaliť, dať ti schopnosť byť neviditeľnou. No na to aby si ich mohla používať potrebuješ cvik. Stačí nakresliť jednu čiarku runy na krivo, a môže ťa to rozmetať na kúsky. Alebo keď ju budeš potrebovať tak splní opačný význam. No ak ju nakreslíš správne, dokáže veľmi pomôcť. Dokonca aj zachrániť život. Na tvojom mieste by som s nimi však zatiaľ ešte neexperimentoval...“ Povedal a odložil knihu späť do poličky. „Na dnes to už bude všetko Klara, luk si zober zo sebou.“ Povedal a usmial sa na mňa, v kútikoch očí sa mu prehĺbili vrásky. „Ďakujem za luk aj hodinu, tak zajtra.“ Usmiala som sa neho, a starec pokynul hlavou že môžem ísť. “ Dovidenia Tobias.

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu