spomienky zmýva rada ,
papier padá dolu bralom ,
a trhá sa na dve časti .
Zmýva žiaľ , zmýva slzy .
kvety kvitnú , more skazy .
Nechaj ma ísť ,zachráň seba .
Noc ma volá , vyskoč z neba .
Zasa som sama ,
prestali ma chápať,
lístok padá ,
nechcem ťa sklamať .
Mrzí ma to,
a ty to vieš .
Voda padá ,
lístok hynie .
Oči lesklé , láska silná .
Museli ma zviazať ,
prehrýzť putá .
Nechaj ma ísť ,
a pod so mnou .
Neviem čo chcem ,
čo je to so mnou .
Už to ide blíži sa to ,
chcem odísť, no nedá sa to .
Spútal si ma navždy v sebe ,
už to nebude nikdy dobré .
Odíďme spolu , zostane tu spúšť .
zachránim ťa , stojíš mi zato .
Bude tu len púšť a stromy holé ,
už tu nebude nikdy dobre .
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár