Bol som pripútaný ku kovovej stoličke s reťazami okolo rúk a nôh. Kričal som, ale nikto ma nepočul až do kým nevstúpil on.
Mal veľký čierny plášť a golier mu zakrýval tvár.
,,Na tento moment som čakal veľmi dlho. Kým ťa nájdem." Prehovoril po chvíli mlčania...
,,Neviem, ale prečo..." Ničomu som nerozumel. ,,Ako vidím, tak mi nie si moc veľký súper." pokračoval.
Vypleštil som oči, ako malé decko!
,,Ja ? ... Ja ? "... koktal som.
Pradávne legendy a dlhopisy hovoria, že jedného dňa sa zjaví bojovník, ktorý má všetko zlo zničiť! Ale ako vidím, tak ti to určite nie si." Podotkol a prichádzal ku mne s dýkou v ruke...
,,Prepáčte, ale ja ničomu nerozumiem!" skríkol som.
,,Tak ti ničomu, hej?" podotkol.
,,Tak možno ti dôjde!" pokračoval. Priložil mi dva prsty na čelo a v tom som videl záblesky do minulosti, ako moji rodičia...
Prečo sa to všetko vlastne stalo.
Videl som aj veľkú knihu, ktorá bola písaná v zabudnutom jazyku.
Proste všetko!
Zrazu som ale videl, ako jasné svetlo ma osvetľuje a prichádzam k jeho koncu. Ale v tom...
Odtrhol prsty a ja som nedovidel na koniec bielej chodby, ktorá ma tak trápila. Aj v snoch sa mi o tejto chodbe sníva už dva mesiace v kuse.
,,Už si pochopil, čo bolo tvojím poslaním?!" Vyštekol.
Pozeral som na neho ako na diabla s podsvetia, ale ani slovko som nedokázal vydať zo seba!
Prečo?...
Dýku, ktorú stále držal pevne stisol a preryl mi s ňou ruku v znaku Slávnej hviezdy "Znovuzrodenia."
V tej chvíli som zacítil takú bolesť akú nikdy predtým...
Pokračovanie nabudúce...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sugy1
25. 9.sept. 2012 23:25
to má 20 holých viet. To je akože kapitola knihy? Ja sa snažím, keď píšem niečo na pokračovanie, aby 1 diel mal aspoň 5 strán vo worde, aby to proste bolo niečo preboha, nebuď lenivá a píš dlhšie
2
3
@ouch dobre, ale tak keď píšem, píšem pre kvalitu, nie pre to, aby ma čítali 11ky na birdzi píšem, lebo chcem napísať niečo, čo má hlavu a pätu a stojí za to aj za cenu ignorovania ja to tak teda rozhodne už robím
Napíš svoj komentár