Chcela som prestať, ale bo tu on!

Môj príbeh sa začína, ked´ som práve oslávila 15. rokov.
Myslela som si,že tento rok bude určite niečím výnimočný, ale netušila som, ako moc... A od pravdy som nebola daleko.
Možno si pomyslíte, že je to správne, bláznivé alebo nerozumné, ale pre mňa to vtedy dávalo zmysel...

- Mala som krátko po 15 a môj život začal naberať nový smer. Celý svet sa mi začal rúcať dole kopcom.
Prestala som sa starať, ako, kto a komu to vadí. Prestala som sa učiť a začala som postupom času, ani neviem, ako dospievať k názoru, že 15 mám len raz a tento vek musím využiť.

V tedy som sa dala do jednej skupiny, ktorá čisto len fetovala a chľastala. Najskôr som si pripadala, ako debil, ked´že som tam bola najmladšia. Ale postupom času som zistila, že mi to až tak neprekáža a začala som v tom aj ja. Moji rodičia na nič neprišli. Ale postupom času som začala meniť aj správanie. Nenechala som si už viac skákať od triednej po hlave a povedal som jej už vždy svoj názor, čo sa jej nepáčilo, ale mne to bolo u riti!

Potom som s tým chcela na dobro skončiť, ale vždy mi do toho prišiel on a tak som nemohla. Milovala som ho a on mňa tiež. Asi si len okrajovo uvedomoval, že je to zlé aj pre mňa...
Ale chápala som ho, lebo jeho foter mu zabil mamu a vždy ked´ príde domov, tak ho dobije ako túlavého psa!
Nie raz som sa za neho postavila a nie jednu ranu som od neho dostala...

Filip bol jednoducho... Bol to chudák, ktorý si nevedel pomôcť. Ostatný ľudia ho odsudzovali, že bol emák, ale my v parte a hl. ja som mu rozumela...

Moja časť rodiny o tom vedela, čo som s ním robila, ale po čase mi zakázali sa s ním stýkať a to bolo pre nás najhoršie....
Nechcela som robiť scény, ale chýbal mi a tak som to radšej nedávala najavo.
Dusila som to v sebe a zakaždým, ked´ som si na neho spomenula, tak som začala plakať.

Teraz ked´ sa vráti na konci mesiaca, tak budem opäť s ním a bude mi jedno, čo na to ostatný povedia...

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu