Jednú krátku, čiernu noc som prechádzal po ulici. Nikde nikoho, len jemný vánok, ktorý šušťal v korunách vysokých stromov.
Prechádzal som parkom a rozmýšľal o tom, aké by to bolo lietať. Mať svoje vlastné krídla a vznášať sa ľudom ponad hlavy.
Zrazu niekto okolo mňa v tme prešiel a so slovami ,,ochraňuj to a nikomu to nedaj, ani keby ťa mali zabiť!" a odišiel preč...
Pozeral som na malú čiernu vec v mojich rukách. Bol to tvar nejakej skrinky, alebo niečoho takého...
Vôbec ničomu som nerozumel...
Mal som len otázku ,,kto to mohol byť? Prečo mi to dal?"
Ubehlo pár dní a ja som len nečinne sedel na gauči a sledoval malú čiernu skrinku na poličke. Bolo z nejakého zvláštneho dreva... vôbec som ho nepoznal. Celý čierny skoro až ebenová farba. Na predku bola malá kovová zámka. Nevedel som, ani som neriešil....
Mal som len zvláštny pocit...


Raz v noci som sa zobudil na hlučné búchanie v obývačke.
Ked´ som preskúmal terén, všimol som si, že nikto do bytu nevkročil. Všetko bolo na svojom mieste. Ale ked´ som sa otočil, zmeravel som!

Pokračovanie nabudúce...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár