Po čase chodenia vonku s partou som si na neho zvykla a on na mňa.
Začala som ho mať rada, viac a viac, ale on ako keby bol z opačného sveta. Neregistroval ma. Nebavil sa som nov po čase...
Asi zistil, že sa niečo deje!
Ale po pár dňoch som to nechala už tak a neriešila som to...
Po pár mesiacoch začala na mňa priliehať. Začal sa ku mne ináč správať.
Otváral mi svoje srdce, jeho pocity, túžby ba aj problémy.
Ja som ho len verne počúvala a v duchu som si hovorila, ako dokáže niekto taký prežiť...
Náš život sa spečatil a ja som ho začala ľúbiť. Ale odišiel.
Dlhé mesiace som ho nevidela, nepočula, proste nič!
Až dneska v noci mi zazvonil mobil :
,,Zlatko. Prídem zajtra. Moc ťa ľúbim." To mi dalo novú nádej na to, že sa vráti a nezmenený a stále ten starý chalan, ktorého som milovala, ked´odchádzal...
Filip. Som rada, že si ma našiel. A že mi dávaš dobrý dôvod žiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár