Opät sa mi snivalo s rodicmi. Videla som samu seba ako 7 rocne dievcatko. Mama mama si kumne sadla. "Podaj mi ruku" povedal. Nesmelo som zodvihla pravu ruku. Mama mi na prst navliekla strieborny prsten. Chcela som ist blizsie, abyy som ho lepsie videla, ale nemohla som sa ani pohnut. Zrazu ma oslepilo prenikavo jasne svetlo.
Zobudila som sa. Slnko zacalo vychadzat a jeho luce mi pomedzi korunu strej brezy osvetlovali tvar.
Je devet hodin rano a zaujal ma velky cierny pes pomaly sa pliziaci ku krdlu holubov. Nic netusiace vtaky, cele prestrasene odleteli. Ani som nepostrehla kedy prisiel kumne. Nebala som sa ho. Kedysi som si prezerala stary album. Nasla som v nom fotku. Bola som nanej ako 5 rocne dievcatko aj s mamou. Vedla nas stal vysoky muz s dietatom na rukach. Mama mi nikdy nepovedala kto to je. Na tej fotke bol aj pes. Velky cierny pes. Presne ako ten ktory sa z cista-jasna ojavil v parku. Pristihla som sa ze pri spomienke na mamu mi zacali tiect slzy. Tie slzy boli uprimne. Tak ako bola uprimna laska ku mojej mame. Nahle som si uvedomila ze v parku niesom sama. Poutierala som si oci. Uvidela som blondaveho chlapca o nieco starsieho odomna. Osmial sa. Jeho usmev som opetovala. "ahoj," povedal "mozem si sadnut?" "Jasne" povedala som. Chlapec si sadol blizko vedla mna. Az teraz som sa mu pozrela do oci. Mal ich belaso modre. "Volam sa Tom." "Ja som Zdenka," tesi ma. Chvilku sme sa na seba pozerali. Ten velky pes zastekal. "Toto je Rex" s usmevom povedal. Rex, virilo mi hlavou .. viem ze som to meno uz niekde pocula, ale vela psov sa tak vola. Pochvilke som uz nato nemyslela. "Nesla by si sa prejst" opytal sa. "Rada" povedala som a vstala z lavicky. "Ak ti to nevadi, tak musim odniest Rexa domov." "Ja mam dost casu" povedala som a letmo som sa usmiala. Tom vstal, a presli sme skrz parkom. "Byvam tu" ukazal na dlhy nizky blok. Odomkol branu. Vysli sme po schodoch na druhe poschodie. Tom otvoril dvere. Spomenula som si na byt tej starsej pani. "Je ti nieco?" opytal sa. "Som v poriadku." Vosla som do bytu. Tom ma odprevadil do obyvacky. "Hned sa vratim" povedal Tom a odysiel s Rexom vedla do isby. Presla som sa izbou. Na policke bolo zopar fotiek. Mna zaujala celkom prostredna. Bola cela zaprasena v kovovom rame. Prstom som presla po skle aby som uvidela co je na nej. Duchom nepritomne som sa nanu povedala. Bola to fotka ktoru som kedysi nasla u nas doma. Bola som nanej s mamou. Vedla nas Stal vysoky muz s dietatom v naruci a jeden velky cierny pes ...
Blog
10 komentov k blogu
1
drbna
12. 7.júla 2007 20:40
pekné ...
2
Heh.. trocha som aj očakával takýto koniec, ale je to pekne napísané...
6
mne sa paci ten nazov...a jak som si ho rpecitalhned ma chytila muza....dakujeeem
10
zdenii do toho!! ehm ehmm......pises to co by si chcela prezit???ved este k tomu aj nakresli komix na wytvarke a budesh mat hotove umelecke dieloo decko moje mas talent a ja ze len kreslit viesh
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia