Zhruba pred hodinou - niežeby bol tento časový údaj podstatný - som dočítala McGinnisovu knihu o hľadaní rovnováhy. Kniha odpočívala v oddelení psychológie a bola uložená medzi knihami náboženského charakteru (systém usporiadania kníh v našej mestskej knižnici som zatiaľ veľmi "nepobrala" ale pracujem na tom), ktorým sa ja zubami nechtami bránim. Niečo mi však hovorilo, že táto sa nebude pokúšať prinútiť ma k viere a k pravidelnej návšteve kostola. A tak som po nej bez zaváhania a vážnejšieho záujmu o taký druh kníh siahla a odniesla si ju domov. Každý deň som zhltla zopár stránok. Čítala som pred spaním, čítala som ráno a dokonca aj v autobuse.

Zopárkrát som natrafila na úryvky z evanjelia, či listov apoštolov, čo ma prinútilo prevrátiť oči, ale tieto pasáže boli zanedbateľné v porovnaní s tými, ktoré obsahovali príbehy, pri ktorých som mala možnosť uvedomiť si dôležité skutočnosti. Mnoho stránok zapĺňali príbehy, dnes už slávnych ľudí, ktoré poslúžili ako príklady pri jednotlivých kapitolách zameraných na motiváciu, sebarealizáciu, sebadôveru a podobne.

Ani omylom by som nebola dúfala v to, že stopäťdesiatstranová kniha mi poskytne mapu k rovnováhe alebo sa nebodaj stane kľúčom k úspechu. Popravde, nečakala som nič prevratné, čo by ma mohlo posunúť niekam ďalej. Možno som len dúfala v zopár užitočných informácii, ktoré by prispeli k rozšíreniu môjho všeobecného prehľadu, alebo ktoré by mi umožnili inak nazerať na svet.

Príbehy o slávnych ľuďoch, ktorí sa k úspechu dostali poväčšinou ako slepé kura k zrnu, i keď treba povedať, že boli vytrvalí, nevzdávali sa a keď sa im pred nosom zavreli dvere, vošli oknom, som čítala s nadšením. Kto by to bol povedal, že v knihe takéhoto žánru objavíte mená ako Paul Allen a Bill Gates, či S. M. Walton, Dwight Eisenhower alebo dokonca bývalý český prezident Havel. Áno, aj to boli ľudia, na ktorých bol vysvetľovaný príncip úspechu. Riadky o nich som zaradila k tým, ktoré by mali rozšíriť moje obzory a zároveň sa ich životný údel stal dôkazom toho, že ak vytrváte, dosiahnete výsledky.

Nie som si istá, či som našla rovnováhu, ale v konečnom dôsledku sa nikde nepísalo, že vám ju kniha ponúkne. Ani na začiatku, ani v závere knihe nebolo nič, čo by zaručilo, že po prečítaní sa budem cítiť ako dokonale harmonická bytosť. Myslím, že žiadne dielo psychologického rázu vám nič podobné nezaručí, ale každé vám ponúkne niečo, čo vás obohatí - aj keby to mala byť len informácia, že Allen a Gates založili Microsoft (no a čo, že to priamo nevystihuje zámer knihy?). V najbližšej dobe asi budem pokračovať v čítaní takýchto vecí i keď mnohí tvrdia, že len vymývajú ľudské mozgy a nesprávne ovplyvňujú ľudí.

PS: Nemá to byť recenziou na McGinnisa, iba súhrnom nadobudnutých pocitov a dojmov z prečítaného.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár