Ako mi tie všetky "čoak" a "malabysom" pomaly požierajú mozog

Som notorický plánovač. 

Ráno vstávam na budík, a to aj keď je nedeľa. Beriem tabletku a pol hodinu čakám, ani o minútu dlhšie. Potom raňajkujem - a čo to bude, to som si premyslela už večer. Nikdy nezjem nič, čo nemám dopredu vymyslené. 

Potom idem podľa programu. Nemám ho na papieri, v kalendári ani nikde inde zapísaný perom. Moja hlava je program, resp. skôr naprogramovaná. Nie až celkom na minúty - tým sa len obhajujem, že to snáď ešte nie je také zlé - ale aspoň na hodiny určite. 

Nejem keď som hladná. Jem iba zo zvyku, alebo preto, že je už 13°°, teda čas obeda. Potom tak aj vyzerám. 


Vždy som všade načas a neznášam, keď niekto mešká. Búra mi to moje plány. A neznášam, keď mi niekto búra plány... 

Každý deň premýšľam, čo bude zajtra. Pozajtra. Popozajtra. 
Na kedy mám tu prezentáciu a či mi stačí týždeň na prípravu. 
Či nám výjde počasie o 22 dní na víkend v Prahe a či sa dobre opijeme, či ma pobozká alebo sa spolu vyspíme a otočení chrbtom zaspíme každý na svojej polovici postele..
A potom kde budem na Vianoce. A kedy zomrie moja prababka a či sa ešte dovtedy stihnem vrátiť z Bratislavy..

S ľuďmi sa dohadujem na stretnutí aspoň tri dni dopredu a keď mi niekto povie, že mu to dnes o tie dve hodiny nevyhovuje, prskám penu. Nedokážem spontánne zmeniť svoj dnešný program, lebo tri dni som si myslela, že sa stretneme a kúpime si to zasraté víno...

Aj dnes sa to stalo. Mali sme ísť do kina. Ale ona mi o 5 povie, že na 8 to nestíha a či to nedáme na zajtra. No nie, nedáme, veď zajtra už mám iný plán. Pri tom ju poznám odkedy nosila plienky a viem, že je taká, ale proste ja si nezvyknem.. 

Strašne veľa pochybujem, trýznim sa s "čoak" sa to zmení, a s "malabysom" mu to pripomenúť aby na to nezabudol - každý jeden deň. 

Som chorá. Diagnóza: nalinkovaný život. 

Už mi z toho hapruje aj štítna žľaza - lebo že vraj vlastne toto, je duchovná príčina jej ochorenia..

 Blog

6 0 1 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu