Ako ranná rosa na tráve.
Tak príliš rýchlo si unikol. Preč.
Nepýtal si sa či smieš.
Či vôbec smieš prísť. A potom odísť.
Nečakal si na odpoveď.
A mňa to teraz bolí. Tak veľmi.
Možno si si myslel, že to tak bude ľahšie. Planý pocit. Zmýlil si sa.
Je mi to ľúto.
Najhoršie je však to, že viem, že neprídeš. Už nikdy viac.
Lebo deň má len jedno ráno. Ranná rosa je jedinečná. Zajtra príde druhá.
Tá ktorú už nebudem chcieť.
Viem, že ťa to bude bolieť.
Zajtra ráno zomriem. Bez nej.
Prepáč.
Zbohom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár