***
Vonku bola zima. Triasla som sa ako osika a takmer som si odkusla z jazyka, ako sa mi klepali zuby. Chladnými rukami mi zašiel pod bundu a možno som v tech chvíli aj zabudla ako sa volá. Neviem. Len viem, že mi už bolo zrazu teplo.
***
Sedeli sme na vysedenej sedačke. Bola rovnaká, ako všetky tam a predsa iná. Ani nie mäkkšia, ani nie tvrdšia, ale zvláštna. Chrbtom som sa opierala o jeho hruď a on ma šteklil po bruchu. Slová neboli potrebné, stačil mi jeho teplý dych prenikajúci cez vlasy až na krk.
***
Bola noc, tuhá a škaredá. Opití ľudia sa premávali mestom ako roje nenásytných včiel. Bolo to nechutné, avšak určite menej ako pach z mojich úst. Tiahlo zo mňa. Vypili sme rovnako, ale na ňom to vidieť nebolo. Vravel vraj som zlatá, keď som opitá a ja som sa túlila viac a viac. Sadli sme si do autobusu. Pár miest medzi tou hŕstkou zdeprimovaných mladých opitých ľudí ešte bolo voľných. Posadili sme sa. A potom viem už len, ako som zdvihla hlavu z jeho ramena, keď šofér zakričal "konečná, vystupovať".
***
Prišla som domov. Ľahla som si na gauč a zakryla sa teplou dekou. Neviem, čo dávali v telke, ale určite to nebolo nič pre mňa. Zazvonila sms-ka. Také povrchné, také obyčajné, také jednoduché gesto bez štipky nápadu. Niečo, čo robia všetci. Ale to želanie "dobrej noci" bolo predsa len vtedy akési zvláštne výnimočné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár