Včera v noci, keď som sa dusila pod bielym páperovým paplónom sa mi niekde vnútri v bruchu zjavil taký trafený nápad. Jeho realizácia bola zo začiatku úplne nemožná, neskôr neakceptovateľná, tak ťažko realizovateľná a na koniec som aj tak dospela k názoru, že si za každú cenu presadím svoje.

Rozhodla som sa, že budem mať v izbe jednu čiernu stenu.

Máte pocit, že mám vypatlanú hlavu, že ma osvietilo nesprávne svetlo, alebo že ma niekto ovalil po čele? Nič z toho, sklamem vás.
Proste si len konečne pôjdem, za tým, čo chcem a budem sa dívať len a len na seba, na nikoho iného a dôsledky svojho konania som ochotná prijať v takom veľkom rozsahu v akom mi budú nadelené.

Aby ste si nemysleli. Nebude to tá čierna stena, na ktorú keď sa pozriete tak vás ovalí hnev, nenávisť, zlosť a chuť niečo zničiť. Nebude to ani tá stena, ktorá vyvoláva smútok, strach, úzkosť a nerozhodnosť. Nechcem tú farbu preto aby vo mne dokázala vyzdvihnúť nádej.

Bude to len čierna stena a nič viac. Bude to vec ako všetky ostatné. Bude to niečo tak nenormálne normálne.
Strašne sa teším.



No a ak má niekto návrh, ako by som presvedčila mamku a presadila si túto pre mňa v tomto momente veľmi vážnu, no pre niekoho možno banálnu vec, tak prosím napíšte mi svoje rady. Budem vďačná a budúca izba tiež.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
66janica6  14. 11. 2010 22:36
aj ja chcem ciernu stenu, ale neviem ako by si mohla mamu presvedcit
Napíš svoj komentár