Každým brnknutím prsta na strunu gitary sa mi tvoj pohľad zarýva hlbšie pod kožu. Neviem opísať ten pocit, pretože je to akoby súzvuk všetkého, čo môžete cítiť. Chlad. A teplo. Pokoj. A Napätie. Nádej. A strach. Nenávisť. A..
Dávaš mi všetko. Jediným pohľadom.

Už dlho tápam v tvojich slovách. Hovoria, aby som prišla, ale zrazu ma ženú preč. Viac nemáš rád vôňu mojej pokožky? Prečo už toľko nehladíš moje vlasy? Dal si mi pocit, že viac nie sme to, čo sme bývali. A že už nikdy nebudeme. Je to to, čo si chcel?

Možno mám primálo, keď vravím, že mám len teba. Ale ja si myslím, že mám to najviac, čo môžem mať a nik nemá viac.

Viem čoho sa bojíš. Si ako malé dieťa, ktoré nechce vstúpiť do pivnice. Je plná prachu, možno myší a smrdí to tam. Tmavé uličky si nikdy nemal rád.
Ale ja nie som tá, ktorá s tebou bude čakať, kým niekto zvnútra zakričí o pomoc, alebo kým niekto druhý zažne svetlo. Vezmem ťa za ruku a prekonám tvoj strach.

Ak pôjdeš, máme vyhraté. Ak nie, prehral si.

Vieš, každý punčový koláč mi pripomína teba. Mám to rada. Ružový farba, šťavnatá chuť rozplýva sa mi na jazyku. A rum. Si sladký, nežný, pekný na pohľad a hebký na dotyk. Ale ako všetko skončí, aj koláč pominie sa. A potom?

Raz odídem a nebude to preto, že urobíš ešte niečo zlé. Bude to preto, že neurobíš nič.

Tak prepáč ak ťa podvediem. Urobím to z lásky. Toľkej lásky..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár