padali, ako dažďové krúpy.
Najprv na strechu,
potom sa liali
a naháňali jedna druhú,
až kým neskončili v odkvapovej rúre,
v tom čiernom tuneli,
kde nebolo svetlo
žiaden náznak
nijaký zvuk
ani odozva.
Tunel bez konca
a smutné zrnká nádeje.
Mali niesť nádej,
ale tma im to nedovolila
a zlo ich premohlo.
Stratili sa v nekonečne
a ostali tam navždy
ako bohapustá, zbytočná, tmavá a škaredá
stratená nádej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár