Bol si 10 metrov od nás a ja som sa na teba pozrela ich očami.
Videla som tvoje hrozne nafarbené vlasy mamkinou zvyšnou farbou. Tvoje tričko už tretí deň v škole. Pozorovala som tvoju neforemnú chôdzu a na tvoju výšku veľmi chudú postavu. Mikinu si mal tak ležérne spustenú na ramenách a na topánkach ti vytŕčala jedna šnúrka. Spomenula som si na tvoje kostnaté, veľké, stavbárske dlane a nedokonale oholenú bradu. Zrazu sa mi vynoril tvoj zvláštne divný hlas a tie tvoje reči, ktoré nie sú vždy vhodné.
Jednoduchý, obyčajný, dedinský chlapec.
Pochopila som, prečo sa pýtajú.
A tak som zatvorila na pár sekúnd viečka, aby sa osoby vo mne vymenili a po druhý krát sa na teba pozrela už svojimi očami. Otvorila som och a potichúčky zašepkala..
..jeho krásne srdiečko.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
helliumka
12. 9.sept. 2010 22:44
inak je mi to dost zname vela som sa napocuvala blbych otazok
Napíš svoj komentár