Už sa vám stalo, že vaše srdce krvácalo až tak silno, že už ani srdcervúci plač prestal pomáhať?

Mám v hrudi kameň. Obrovský balvan a neviem sa ho zbaviť. Je to pocit nenaplneného citu. A garantujem, nič horšie neexistuje.

Chcem kričať a plakať. Chcem kopať, behať a biť. Chcem sa tváriť urazene a odbiť každého. Ale hlavne, chcem dať facku tomu, kto za to všetko môže. Dať facku tomu, koho aj tak ľúbim najviac na svete. Tomu, kto si tú facku vlastne zaslúži najmenej.

Je to celé zvrátené, ale už viac naozaj neviem čo mám robiť. Chodím ako čierna mátoha, z izby do izby, z rohu do rohu a neviem si nájsť svoje miestečko. V noci sa prevaľujem z boka na bok a nedokážem zaspať. Bojím sa tmy, v týchto dňoch je akási úplne iná ako bývala. Bojím sa ľudí okolo mňa, bojím sa či bolo správne to, čo bolo a bojím sa tiež, čo príde. No najväčší strach mám aj tak sama zo seba a z toho, ako sa nakoniec rozhodnem.

Buď sa na všetko vykašlem a polročnú krízu neprekonám. To by znamenalo, že sa rozídeme v zlom. Ale to nechcem.
Ďalšia možnosť by bola - bojovať ďalej. Ale čo keď ja viac už nevládzem? Bojujem celý čas a výsledky mi akosi unikajú. Bojujem nesprávne, alebo tento boj viac nemá zmysel?
A posledná možnosť je risk. Poviem všetko, čo mám na srdci. Všetko dobré aj to všetko zlé. Zasmejem sa, pobozkám ho a tak sa so slovami lásky rozplačem. Možno sa zasmeje, možno ma pobozká, možno sa rozplače a možno mi tiež povie, ako ma ľúbi.
Ale možno ma pošle do riti.
A ja pôjdem
do riti.

Najhoršie na tom celom aj tak je, že neviete, čo máte urobiť. Neviete čo urobíte a ani to nikdy vedieť nebudete. Pretože preto, že to neviete, to ani neskúsite a tak budete ďalší polrok, rok alebo aj roky nevedieť a budete prežívať z dňa na deň, až kým to ten druhý nebude vedieť skôr než vy.
A vy zas len
pôjdete do riti.

***

Láska bez lásky

ten pichľavý tŕň v oku
čo zbitou rukou uložil sa
ako posledná nádej

bolo to zbytočné
predstierať nehu, krásu a cit
zabudnúť na bolesť cudzej duše,
ktorá sa stala nadobro vzdialenou

ako srdcu rozkazovať nedá sa
tak nevynútiš nemožné

vraj posledná prosba
aj tak vyšla na zmar
a ani za pokus viac nestojí
a nikdy už miesto nech si tu nenájde
tá trpká láska bez lásky

 Blog
Komentuj
 fotka
depropex  17. 8. 2011 00:20
emuška



si mladé dievča. Už len to že si dievča ti zvyšuje pravdepodobnosť že neostaneš dlho sama v prípade rozchodu. Okrem toho o takú ako ty by sa mohli biť



ja by som ti radil vyrozprávať všetko. Ujasnite si pre a proti a zvážte čo bude najlepšie. Viac ťa bude bolieť toto , ako depka z rozchodu. Za týždeň budeš zase v pohode, možno aj skorej. Treba ísť medzi ľudí a odbaviť sa.



žiadne možno nemáš sily. Buď máš alebo nemáš. Ak máš, bojuj. Ak nie, uznaj prehru.



každopádne nič nenechávaj ležať.
 fotka
agatha13  17. 8. 2011 19:05
Čo sa stalo? prosím,napíš mi to,dobre????



"Najhoršie na tom celom aj tak je, že neviete, čo máte urobiť. Neviete čo urobíte a ani to nikdy vedieť nebudete."



presne ten pocit poznám,Emi a to vieš kvôli komu som ho poznala (D.)

neboj sa,časom sa to prelieči a čas ukáže,čo je správne
Napíš svoj komentár