Len ďalší trápny pokus o výlev momentálnych pocitov, alebo o tom ako proste neviem a cítim sa byť v prdeli.

Sedím zabalená v deke a pijem horkú čiernu kávu. Vonku je dávno tma a ja rozmýšľam prečo mi je takto zvláštne. Je mi sakramenská zima a je mi smutno, ale neviem dôvod ani na jedno z toho. 


Dnes som dostala email o tom, že by som si vlastne už konečne mala sadnúť na zadok a priprieť sa k prípravám pre písanie bakalárky. Mám necelých 20 dní na to, aby som odovzdala vypracovaný plán a minimálne 20 zdrojov z ktorých budem čerpať. Áno presne, nemám ani čiarku - a áno presne, viem o tom už od júna. No a áno presne - vždy ma bavilo písať čokoľvek a aj ta bakalárka bude určite malina, len dnes proste, neviem. 

Neviem prečo mi je tak nijako. Neviem prečo nič nerobím. Ráno vstávam o 9, potom sa naraňajkujem a ľahnem si späť do postele. Zistím, že nechcem byť hore a snažím sa zase zaspať. Zobúdzam sa okolo 1,2 na obed a to tiež len preto, že mi niekto zavolá lebo čosi potrebuje. Nikdy som s tým nemala problém, ale teraz - mne sa proste nechce - s nikým byť, nikomu pomáhať, nikomu sa zdôverovať, nič. 

Zvyčajne ešte tak chvíľku plánujem, čo budem celý deň - teda iba to zvyšné poobedie - robiť, ale aj tak to končí bezduchým dívaním sa do steny. 

Rozmýšľam o nesmrteľnosti chrústa, o tom prečo som na škole na ktorej byť nechcem, o tom prečo neznášam Bratislavu a o tom, prečo som poslala kade ľahšie chlapca a myslela si, že ho už neľúbim. A potom aj o tom, prečo sa to všetko zmenilo a prečo ho ľúbim ešte stále, a prečo ma on ľúbi tiež aj keď už ma ľúbiť nechce. 



A prečo - no neviem.


A potom sa mi zrazu nechce žiť a potom si idem zabehať, na chvíľku sa poteším, že aspoň trošku schudnem, ale hneď na to si dám Kinder Bueno a je to celé v prdeli.

Ja som vlastne momentálne celkom v prdeli.

 Blog

3 0 2 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu