Vidím sa ako myšlienka v tvojej hlave, ktorá nie a nie odísť.
Viem, že ťa bolím,
ale ver, bolíš ma viac.
Už dávno ťa mám niekde úplne inde.
Darovala som ti srdce, prepáč.

Možno sa mi svet zdal ružový, i keď nebol
ale možno si to bol práve ty,
ktorý si sa díval až príliš realisticky.
No takto láska nefunguje.

Vždy som vedela, že bude ťažké získať si ťa.
Doteraz sa mi to nepodarilo,
ale už aspoň viem, že som to vlastne nikdy nechcela.
Narozdiel od nich
ja som nechcela byť s tebou,
ja som len nevedela byť bez teba.
To bol ten rozdiel
a možno nesprávny.

Bojovala som.
Až príliš.
Priveľmi na to, aby som sa ťa teraz vzdala.
Zabudni(te).

Nie si môj, ale ja som tvoja.
A s tým sa už viac nedá nič robiť.
Navždy svoji, svojím spôsobom.

Konečne nám začal liezť na nervy starý stereotyp.
Tak som sa ostrihala.

Mám zrazu jasnejší svet.
Nové méty, krajšie obrazy, lepšie chápanie, ale i omnoho viac.
Poznanie, že nech je láska
akokoľvek stereotypná
priveľmi bolestivá
zatrpknuto tvrdá a ťaží
stále je to láska.
Tá láska, ktorá nedokáže pominúť. Prepáč.

Tak ma ľúb.
Ľúbme sa teraz,
pretože zajtra už na to nemusí byť čas.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár