Obliekla som si tepláky a zviazala mastné vlasy do gumičky. Schmatla som tričko zo včera, veď nebudem špiniť čisté prádlo svojou špinavou dušou, a odprevadila som Mišku na stanicu.
Bolo to ako vždy vtedy, keď som tam odprevádzala ešte niekoho iného. Bolo to smutné a zo stanice som kráčala presne tak isto opustená a so slzami v očiach.
Vzťahy končia a prichádzajú nové. Nové priateľstvá, nové lásky, alebo iné typy spoločného bytia, a tak to asi musí byť...
Aj Miška patrí do jednej z týchto kategórií. Kedysi sme sa vídali častejšie. A potom sme sa od seba trošku vzdialili, odišla na školu ďalej ako ja a mali sme pocit, že už sa nie je o čom baviť. Ale nebola to pravda. Zas sme sa videli po dlhom čase a obom sa nám zdalo, akoby to bolo naposledy včera na káve, čo sme sa posledný raz stretli.
Bol to pekný víkend. Vypili sme 4 fľaše vína za dva dni a boli sme so sebou spokojné. Nepotrebovali sme diskotéky, ani lacné žúrky ako spústa iných dievčat. Len sme sedeli na intráku, pri gýčových modrých vianočných svetielkach a rozprávali sa do rána. Aj keď obe sme vedeli, že tú druhá by podobný čas radšej trávila s nejakým testosterónom.
V tých teplákoch a s kapucňou na hlave som vošla do jedného z bratislavských nákupných centier a už pri vchode ma naplo, keď som zbadala tú jej krátku sukňu a čižmy na opätku - do šľaka, presne také čižmy som si prednedávnom kúpila ja.
Mala čierne vlasy, do tváre som jej nevidela, lebo mi to makeup nedovolil, ale postavička, fúú postavičku mala tip top.
Prsia narvaté v o číslo menšej podprsenke, zahalené úzkym jemne priesvitným tričkom, nechty ako z katalógu, ploché brucho a tie stehná...
Do frasa, zajtra idem asi vrátiť čižmy, nemám do nich správny zadok.
Ale čo tam, vytlačila som si aspoň zopár fotiek. Keď som sa vrátila na izbu a prezerala ich, zistila som, že sú na nich vlastne ľudia ktorých dnes milujem, a ktorí dnes milujú mňa, aj keď to niekedy vravia trochu inými slovami...
A rozplakala som sa, keď som ich pripínala na nástenku.
Teraz sedím a rozmýšľam kde sú ostatní a čo tu robia noví,
a ako sa svet točí
a ako sa môj život mení
a ako sa v ňom menia ľudia
a kto prišiel
a kto už tu nie je
(a prečo mi ten Milan, čo mi tvrdil, že som žena jeho života už nevie ani krátko odpísať na dnešnú smsku s malým prianím k meninám)
a že pred rokom to bolo všetko úplne inak
a kde zas budeme o rok
a či so mnou tieto Vianoce niekto pôjde na vianočné trhy
napríklad do Viedne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.