Snažil sa len brániť svoju česť a ja som si nedokázala priznať vinu. Neustále som opakovala, ako za nič nemôžem, že to boli len moje pocity, ktoré boli aké boli, práve pre všetky skúsenosti z podobných situácií.
Ale prišla som na to, že ak ste v živote stretli nespočetné množstvo povrchných ľudí a doteraz ste obklopení hlavne nimi, aj tak to neznamená, že nemôže prísť zmena.
A ona prišla. Zložila ma na lopatky. Ba viac. Chutila ešte horšie, ako ten kov. Nechutne, odpudzujúco a umelo.
Bola som tak malá. Obyčajná žena, ktorá sa rozplače kedykoľvek, kdekoľvek a prečokoľvek. Už aj tá bezbrannosť mi prišla smiešna. Mala som obrovskú chuť sa odstreliť z prúdu svojich myslienok a slov. Ale nedalo sa to a on to využil.
Hoc nie schválne, ale vedel, kde má bodnúť. Bodol. A zas a znova. Uvedomila som si, že viac nemám čo stratiť a cez svoju konskú hrdosť musím sama sebe priznať, že viac nemám argumenty.
Už ani prepáč nepomohlo. Viete, muža jedno prepáč nikdy nezlomí.
A tak som len plakala a plakala.
No a hoc som nechcela, toto ho zlomilo. Viete, muža slzy zlomia vždy.
A tak som plakala ešte viac a viac. Mrzela som samú seba, ale o to viac ma mrzelo, že to mrzí jeho. A tá bolesť je ostrejšia ako bodnutie osou, ktoré tak neznášam.
Bola som to ja, ktorá som ho učila nemyslieť rozumom a cítiť srdcom. A teraz som to znova ja, ktorá na to doplatila.
Znova som sa dívala len na to, čo cítim, a aké sú moje pocity a nedívala som sa na pravdy, ktoré boli reálnejšie, ako to, že mucha vo vode neprežije a vždy sa utopí.
Cítila som sa tak. Utopená. Sama v sebe a v svojich nezmyselných myslienkach a domnienkach, ktoré sa tvorili tak samé od seba z mylných pocitov a dojmov.
Dnes som pochopila, prečo otec od nás odišiel.
Vždy mame vravel "vy ženy, by ste už konečne mali prestať myslieť".
A ja ho tuším konečne počúvnem.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Bola som to ja, ktorá som ho učila nemyslieť rozumom a cítiť srdcom. A teraz som to znova ja, ktorá na to doplatila.
Uplne si vystihla moje pocity. Krásne napísané
Uplne si vystihla moje pocity. Krásne napísané
3
ja by som niekedy chcela vedieť plakať..mne to proste nejde keď by som mala
4
slzy nepomáhajú .. na začiatku hej ale ako to už bolo spomenuté .. potom to už nezaberá
Napíš svoj komentár
Ale muž taktiež potrebuje v žene oporu a dievča, ktoré sa rozplače prečokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek asi nie je tou správnou oporou, aj keď hold, niektoré sme také.
Ale zmietam sa v podstate, takých istých pocitoch. Možno nie pre ten istý dôvod, ale konečné pocity viny, prepáčenia a slzy sedia.
Až na to, že za to môžem ja, že si viem priznať vinu a slzy neukážem, aj keď v konkrétne v mojom prípade by to možno pomohlo.
Ale neseriem si do huby a riadim sa hesla: "Spravila raz, spraví zas."