Mám pocit, že sme na hrane. Po všetkej mojej lásky, po všetkých jeho objatiach, po mojich slzách a jeho trápení. Pred mojou láskou, pred posledným jeho objatím, pred morom sĺz a jeho veľkým trápením. Niekde v strede a na vrchu. Nikde tam, odkiaľ sa neviem pohnúť na žiadnu stranu, nevieš vstať, ale ani padnúť. Nechceš.

Bojím sa tej lásky, aj objatí, slz a trápenia. Bojím sa všetkého, čo príde, pretože to nemusí prísť vôbec. A to je to najhoršie.

Ľudia vravia, že je lepšie vedieť na čom ste. Ale ja si to nemyslím. Nechcem vedieť na čom som, pretože mi stále ostáva nádej. Ak to budem vedieť a bude to zlé, moja nádej sa úplne stratí.

Po všetkých krásnych chvíľach, po všetkých úsmevoch, po všetkom čo sme zažili, prežili a preskákali. Po všetkých problémoch, úsmevoch a bozkoch. Po všetko, raz príde jednoduché nič.
No ja to nesmiem dopustiť. Ešte nie.
Lebo neviem, ako to prežijem.

Ľúbim ho. Viac ako kedykoľvek, viac ako na začiatku, viac ako včera, viac ako pred minútou a menej ako po ďalšej jednej. Viac ako kohokoľvek, viac ako seba a viac, ako všetko dokopy.
Ale to nestačí.

Na lásku jeden nestačí..

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
depropex  26. 10. 2011 21:32
emuška , mať tak dievča ako ty :/



u mňa nastáva spravidla rovnaký prípad ako teraz u teba.
2 
fotka
helliumka  26. 10. 2011 22:10
pšt pštrosík! dobre bude!
Napíš svoj komentár