Dnes je na oblohe viac mrakov ako obyčajne. Zakrývajú takmer polovicu môjho obzoru. Nevadia mi. Aj tak sa sústredím na tú obrovskú žltú guľu.
Niekedy netreba aby bolo všetko dokonalé. Niekedy si to stačí iba predstaviť.
Točím sa okolo vlastnej osi ako zem na ktorej stojíme. Točí sa mi celý svet a ja sa snažím s úsmevom pozrieť na jeden stály bod. Nedarí sa mi to. A tak sa smejem ešte väčšmi.
Vietor mi fúka do vlasov. Cítim ten sladký vzduch a viem, že mám na to právo. Byť šťastná.
Spievam si spolu s vrabcami, ktorí mi štebocú niečo melodicky okolo uší. Preplatajú sa mi nohy a nenachádzam správnu rovnováhu. Bojím sa, že prišliapnem toho malého, čo sa unavil a pristál na zemi.
Zlatko vzlietni. Leť so mnou. Svet je krásne miesto a obloha je náš raj.
Tak, leť. Leť.
Po lícach mi stekajú slané slzy. S úsmevom si užívam najkrajší plač z radosti.
Som tak šťastná, že sa nemožem prestať plakať.
Som tak šťastná, že sa smejem skrz slzy.
Najšťastnejšia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár