Včera som prvý krát jedla tuším o tej pol 4 a to cestoviny ktoré som z donútenia varila aby brat mal čo jesť keď príde domov. Vzala som si trošku a to len kvôli tomu, aby si mama myslela, že som v ten deň niečo aj jedla. Uvidela špinavý tanier v dreze a bola spokojná. Vždy ho za sebou umývam, teraz som to neurobila. Klamem dosť prefíkane, myslím.
O tom, že som dva dni pred tým večer vracala nikto samozrejme nevedel. A inak v ten deň som mala doobeda aj mierne kŕče niekde v žalúdku. Asi nie som normálna, ale normálne som sa v tom vyžívala. Zabúdala som na všetky bolesti navôkol, bolesti iného charakteru a užívala som si tú ozaj príjemnú bolesť brucha.
Dnes som prvé jedlo zjedla o pol 1. Lepším sa čo? O tom, že druhé bolo pred niekoľkými minútami a je to škoricový čaj by som radšej pomlčala.
Uvidíme ako to bude zajtra, no tá moja nechuť do jedla sa mi začína páčiť.
A JE MI ÚPRIMNE JEDNO, ŽE TO NIE JE ZDRAVÉ ! sa poserte
2.Nespím
Ľahnem si do postele a nemôžem zaspať. Hodinu, hodinu a pol, dve hodiny rozmýšľam. O čom? O nich, o "láske" a tak. Ako každé bežné dievča, myslím. Len neviem, či aj tie ostatné nemôžu spať kvôli tejto banalite.
Ráno vstávam s nevyspatým pohľadom a smutnými očami. Vyhováram sa, že som znovu raz nemohla spať, lebo tá moja hlúpa posteľ je vyležaná. Ale ona fakt je, sľubujem.
Inak, tá nočná nespavosť, zas nie je tak zlá. Aspoň sa môžem v tichu dávať na hviezdy. Krásny pohľad, veru.
3.Nerozprávam
Neviem komunikovať z ľuďmi. Pozerajú na mňa najlepšie kamošky s divným výrazom v tvári a pýtajú sa "čo sa deje, Emi?". "Nič" odpovedám jednoducho. Viac by zo mňa nevysúkali. A náhodou veru, fakt neklamem, fakt sa nič nedeje. Vedzte že keď sa proste deje jedno veľké "NIČ" je to to najhoršie, čo môže byť.
Náhodou ma začína baviť mlčanie, možno sa mi to raz vyplatí.
4.Neusmievam sa
A som nahratá. Došli sme k bodu, kde neviem povedať ani na konci nič kladné. Proste deň bez úsmevu, je pre mňa zabitým dňom. A takto prežívam z dňa na deň. Smutné, viem, no neviem sa prinútiť proste zdvihnúť tie kútiky vyššie ako do polohy v akej sú, ani umelo.
5.Nie som
A k tomu viac nepotrebujete.
Ale, veľmi by som chcela byť, znovu.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
2norbi2
3. 9.sept. 2010 21:54
takúto ťa ešte nepoznám..
4
nie preto, mne sa páči ako píšeš, ale tentokrát sa mi nepáči obsah tohto článku smile please
6
Najlepšie čo môžeš spraviť je sa vyrozprávať, vyplakať a zasa sa usmievať
život nie je len tmavý a nie je len o láske...
život nie je len tmavý a nie je len o láske...
9
..ty sa poser, neviem o co sa snazis, ale nedopadnes dobre, ver mi, ja som kvoli niecomu podobnemu neskor navstevovala z donutenia psychologa, pretoze vacsina lekarov si nevedela vysvetlit, z coho som taka chora..nielen psychicky, ale aj fyzicky..co cloveka zdepta este viac..to s tym spankom tiez poznam, najprv pred par rokmi som nevedela zaspat hodku, dve, potom 4, 5 a teraz nespavam v noci vobec.. tak sa zamysli, ci ti to stoji za to.
10
dnes som sa neusmiala ani ja. celkom dobre mi tak bolo.
začínam sa meniť na sochu. už mi zamrzla mimika tváre.
keď napíšem " " znamená to NIČ.
mne sa ten blog. páči. 5 hviezd.
pretože to isté sa deje so mnou.
začínam sa meniť na sochu. už mi zamrzla mimika tváre.
keď napíšem " " znamená to NIČ.
mne sa ten blog. páči. 5 hviezd.
pretože to isté sa deje so mnou.
11
Páči sa mi to. Lebo... som na tom podobne... Nespavosť, neexistovanie, neusmievanie sa..
Napíš svoj komentár