Každé ráno jej prvá myšlienka bola o ňom. Obliekala sa a dúfala, že sa mu bude páčiť. Líčila sa a snažila sa to urobiť, čo najkrajšie, aby bola prirodzená. Vedela, že na nej miloval jej prirodzenosť. Dokázala byť krásna vždy a všade. Bola tak jemne nevinná, keď sa ráno zobudila, ale i tak smutne rozkošná, keď ju večer zbadal po ťažkom dni. Vedela krásne plakať a ešte krajšie sa smiať. Obdivoval na nej jej jednoduchosť, jej krásne prirodzené črty a ona to vedela. Vyhrávala.

Keď sa s ním stretla v škole, jemne sa usmiala popod svoj malý detský noštek a občas zmyselne zažmurkala. Bol ako omámený, všetko jej opätoval. Zbožňoval jej tajomnosť a to, ako sa nepotrebovala ukazovať pred druhými. Vedel, že vždy podvedome milovala, ak ju niekto obdivoval, ak po nej bažil pohľadom, ak jej závidel čo má, ak jej závidel jeho, no nechcela to robiť úmyselne. Bola skromná, jemná a celá tak úžasná.

Takmer každé poobedie boli spolu. Dokázala sa zmeniť na dračicu, dokázala rozprávať celé hodiny, no byť aj ticho a donútiť ho nepovedať ani slovo. Celého ho ovládala, vždy správne použila svoje ženské zbrane a akoby ich bolo nekonečne veľa, stále objavila a vytasila nejakú novú. Nevedel jej odolať. Keď bol v jej blízkosti opíjal sa ňou a nedokázal prestať. Bola pre neho ako idol všetkých žien, bola to jeho bohyňa.

Miloval na nej všetko od prvého vlasu na hlave až po posledný prst na nohe.

Ale všetko sa zmenilo, keď sa rozlúčili. Nastúpil do autobusu a tam stála vysoká, štíhla žena s modrými očami a vlnitými hnedými vlasmi. Jemne na ňu zažmurkal a ona mu pohľad opätovala. Už nikdy sa nevideli.

Na druhý deň ráno počas prechádzky so psom stretol neskutočne zvláštnu, o pár rokov mladšiu, nízku prefarbenú blondínu s hnedými očami. Dobre si uvedomoval, že je to dievča, ktoré dávno zabudlo na svoju prirodzenosť a pod vrstvou masky na tvári sa nedalo takmer rozoznať, ako sa dievča tvári, no aj tak sa na ňu musel usmiať. Nedokázal sa brániť svojim mužským pudom.

Každý večer napísal svojej drahej ako ju ľúbi a nevymení za nič. No po nociach tajne, bezhlavo a nezmyselne snil o iných.

Možno to niekedy nie je o tom, či človeku veríte a on vás nepodvedie fyzicky. Možno niekedy oveľa viac zabolí, ak vás niekto sklame na duši.
Pretože vy ste mu tak oddane verili a on sa obyčajne zahrával...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
majusssska  9. 3. 2011 00:12
:/ túto situáciu bohužiaľ do bodky poznám. a citát v nadpise je skvelý, len škoda, že si naňho spomeniem vždy príliš neskoro.
Napíš svoj komentár