Sedela som s rozhorúčenou hlavou schúlená do klbka na červenom starom a zapáchajúcom kresle. Kto vie koľko sa toho na ňom už udialo. Bolo mi nepohodlne. Cítila som ako ma oblieha nerovnováha a zem sa mi točí pred očami. Teplota mi mávala z čoraz menšej diaľky.

A tak nám to pustili.
Nevydržal si viac sedieť, schytil ma za ruku a stiahol do tmy vedľajšej miestnosti. Ak by si nevoňal tak prenikavo, fakt by som si nebola istá či idem správne.

Nepoznám krajšie hviezdy
ako tie, ktoré sú v tvojich očiach ukryté
pri svetle, ktorých noc je ako deň
ale spánok ľahučký, vie im ponúknuť tieň

Nepoznám sladšie slová
ako tie, ktorými vždy moju hlavu popletieš
vychádzajú z dvier tvojich pier
Bozk je kľúčom jediným, ktorým ich zamknúť viem

Nepoznám krajšie vrchy
ako tie, ktorými máš svoje telo ozdobené
pri výstupe na ne ustanem
budem sa po nich túlať, kým nebudú zmapované

Nemohol tušiť, ako milujem Táslera, nikdy som mu o tom nepovedala. Trafil sa a ja som omdlievala očarením. Spolu s Ivanom som na celú miestnosť vrieskala, že nepoznám, nepoznám, nepoznám. Veď on vie.

Pesnička dohrala, sklonila som hlavu a uvedomila si, ako bez neho neviem byť. Nohy sa mi stále akosi samé od seba prepletali a ruky mávali kade tade. V tom ma schytil bez jediného slovka, bez pohľadu, bezdôvodne a objal ma tak tuho, ako ešte nikdy. Mala som ten najkrajší sen a nechcela som otvoriť oči. Priprela som sa a keď som pootvorila pravé viečko, zistila som, že je to realita a ja naozaj nesnívam. Bola som šťastná.

Nepoznám blbšie dievča
ako mňa
sľúb mi, že som tvoja
vážne posledná




...mám múku vo vlasoch.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár