Človek je tvor, ktorý chce stoj čo stoj to čo nemá a pôjde za tým až kým to nedostane. Smola len, že často krát nevieme vôbec, čo to je.

Minulosť je však minulosť a už nikdy sa nevráti. Veci, ktoré boli sa nebudú opakovať a už nikdy sa nestanú, aspoň nie tak ako vtedy. Je to možno ťažké pochopiť, ale je to tak. Sú ľudia, ktorí tomu neveria, no mali by začať, lebo sa veľmi popália. Čo bolo, skončilo a bodka.
Každopádne to neznamená, že čo bolo už nebude - bude, len inak. Možno lepšie, možno horšie, to sa nedá povedať.
Prestaňme žiť konečne v spomienkach, dementné naivné ľudstvo.

Budúcnosť je príliš abstraktný pojem. Každý sa zahráva s formulkami, že šak "to bude dobré", "to sa spraví", "neboj sa, to prejde" , "čas všetko vyrieši".
Áno čas všetko vyrieši, to je pravda. Chyba je len v tom, že my si naivne myslíme, že čas to vyrieši sám a nejakým zázrakom to vyrieši aj dobre. Somarina. Sebecké.
Uvedomte si konečne, že budúcnosť nie sú roky, ani dni, ani minúty. Budúcnosť je táto chvíľa, lebo len ona sme budúcnosť zmeniť. Preto nenechávajte všetko na budúcnosť, na čas a iné činitele ale chyťte sa veci a riešte ju teraz. Potom garantujem, že budúcnosť bude dobrá.
A nezabudnite na jedno, aj zajtra vás môže prejsť auto. Viem, že vám to príde smiešne, ale zamyslite sa trošku. Ak to nejde, tak veď šak počkajte kým sa to niekomu v okolí stane, bože chráň aby sa to rovno nestalo vám. Držím prsty, päste.

A prítomnosť si každý tvoríme sám. Všetci by chceli žiť prítomnosťou. Tak potom prečo spomíname, prečo plánujeme, prečo robíme to čo nám bráni žiť práve teraz?
Nedáva vám to zmysel? Nevadí. Tak budem naďalej jediná, ktorá si bude myslieť že spomienky, plány a žitie tejto chvíle sa nedá zosúladiť.

Aby som nevyznela príliš múdro a dokonalo - ja sama som si vybrala zlú cestu. Nežijem. Neplánujem. Spomínam.
Ale naozaj sa niekedy pokúšam to zmeniť.
(hej, takéto výlevy mi dodávajú osobnú vnútornú silu)

A na koniec dôležitý poznatok, na ktorý nikdy nezabudnite, prosím.
Nič v živote nie je dokonalé, nič nie je tak ako by sme chceli, nič nie je tak ako by to malo byť ale nikto nám nebráni v tom, aby sme sa o to aspoň pokúsili.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
otvoreneokno  12. 9. 2010 19:11
Bez plánov a snov o budúcnosti by sme boli kde? Nežili by sme, len by sme prežívali. Spomienky. To je najväčšia cennosť, akú máš. Ale súhlasím, žiť v nich je veľmi pochabé a naivné. Nezodpovedné. A nie všetko v prítomnosti je na našich pleciach, v našich rukách. Dojem z článku: niečo v tomto zmysle som v poslednom čase niekde počula. Ale neviem, kto mi to vravel...



A technická poznámka, chýbajú ti čiarky vo vetách niekde.
2 
fotka
emulienkaa  12. 9. 2010 19:14
@otvoreneokno - každý máme svoj názor, ano tvoj ti neberiem.. ale vedz ze keby ze sa posnažim do bodky budes so mnou suhlasiť..jednoducho je to také nieco o com by sa dalo lahko polemizovat a preto i názor nemáme len jeden..ale prvý tvoj dojem beriem..



to ze tam nie su čiarky ma netankuje.. na to že ležim na zemi som spokojna + kym su i/y v pohode sa nemam za čo hanbiť.. iní by sa tu mohli :/
3 
fotka
otvoreneokno  12. 9. 2010 19:18
@emulienka ach. Nemyslela som to zle. Neviem, prečo to tak berieš, ale... Môj názor. Píšeš o živote. Nevravím, že nemáš čo to už odžité. No ja mám toho tiež VEĽA za sebou a mám svoj názor na život, ktorý by si mi ty len tak nevzala a ani ma nepresvedčila o tom, že ten tvoj je lepší. Asi len toľko k tomu.



A k čiarkam... Len upozorňujem. Som všímavá
4 
fotka
emulienkaa  13. 9. 2010 06:35
@otvoreneokno - ani ja som to zle nemyslela, ak to náhodou tak vyznelo.. skutocne..

ale si myslim ze kazdy ma toho uz VELA za sebou..ason sam pre seba..
Napíš svoj komentár