Moja endoderma vibruje čoraz prudšie.
Brvy sa ohýbajú v smere jesenného vetra.
Padám ako lístie zo stromov.
Tak ľahko, ale navždy.
Mám v hlave nádor spomienok.
Napína ma a zalievam to zeleným čajom z pravého čajovníka.
Neznášam ľudí, ktorý kazia chuť čaju presladením od cukru.
Takýto svet, kde všetko upadá.
A ja letím smerom dole, ako skorý zimný sneh.
Tak nežne, ale navždy.
Počúvam otrepané slaďáky a duní mi v ušiach.
Cítim sa precitlivene, akoby mi niekto ukradol paplón 3 minúty po zobudení.
Zabudla som, že už nie som to dieťa čo kedysi.
Všetko sa stráca, ako posledné hrejúce lúče slnka na konci leta.
Zanikám v smradľavom dave ľudí.
Tak pomaly, ale navždy.
Šťastná.
Dovidenia, priatelia.
Milovala som vás.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
@chuchvalec
- ďakujem za uznania, veľmi si to cením
- som rada, že sa ti to asi páčilo, že si dočítal a nestratil teda "niť"
- tá otázka nieje trápna, áno bola už vela krát rozoberaná.. ale odpoved je jednoduchá
... mám toľko, na koľko sa cítim a nie toľko čo je uvedené niekde na papieri, mám toľko, koľko mám a nezmením to, nemusím však vždy vyzerať na toľko, kolko mám
- ďakujem za uznania, veľmi si to cením
- som rada, že sa ti to asi páčilo, že si dočítal a nestratil teda "niť"
- tá otázka nieje trápna, áno bola už vela krát rozoberaná.. ale odpoved je jednoduchá
... mám toľko, na koľko sa cítim a nie toľko čo je uvedené niekde na papieri, mám toľko, koľko mám a nezmením to, nemusím však vždy vyzerať na toľko, kolko mám
Napíš svoj komentár
PS: Trápna otázka /asi mnoho krát rozpatlávaná po palete komuniké/, ale fakt máš 14 ?
Chuchvalec