Tradične ako rodina sme sa v určený čas stretli na mestskom cintoríne pri pradedkovom hrobe. Bolo to také umelé, a nezáživné ako každý rok. 15 ľudí postavených do polkruhu okolo rodinného trojhrobu sa tvárilo, že spomínajú. Po minulé roky sa miestami na nejakej tvári objavila aj malá slaná slza a za ňou trblietajúci sa mokrý kanálik. Teraz nie a asi chvalabohu, aspoň mi to neprišlo zas až také neprirodzené, ako možno mohlo.
Po prababičkinej modlitbičke sme sa svorne všetci prešli polovicou celkom veľkého cintorína. Nebolo mi dobre, cítila som sa tak zviazane, niečo mi vadilo a nevedela som čo. Pozerala som na sviečky, na hroby obklopené kvetmi, kyticami a vencami. Pripomínalo mi to čosi neidentifikovateľné ale viem, že nie veľmi príjemné.
Nepoznám zmysel cintorínu.
Hrob vedľa hrobu. Prečo by som mala byť pochovaná tam kde všetci?
Budem raz aj ja ležať niekde medzi nimi? Alebo na nich?
Aj mne príde raz za rok niekto zapáliť sviečku?
..prečo LEN raz za rok?
Odmietam. Nikdy.
Nechcem aby ma pochovali takto. Nebudem ležať tam kde všetci, prečo by som musela? Nechcem aby si ľudia spomenuli len vtedy, kedy im to určí nejaký cirkevný sviatok. Nestojím o to aby ľudia vzlykali a chodili v čiernej. Nemusí predsa každý vidieť, aká tragédia sa v rodine stala a jednoznačne nezastávam názor, že čiernou vyjadrím smútok. Ten sa predsa nenosí na oblečení, ale v srdci.
Alebo to nie je tak? Alebo by to tak nemalo byť?
*
Ak raz zomriem, nechoď k môjmu hrobu plakať. Nebolelo by ma to, že ti slzy stekajú po tvári, ale to, že ti ich nemôžem utrieť.
- možno staré a otrepané, ale sakra pravdivé
*
Inak sú dušičky celkom fajn sviatok. Babka upiekla výborné koláče - doteraz mi je z nich zle. Sľubujem, že už nebudem kradnúť surové kysnuté cesto a jesť tie orechové záviny ešte horúce. Ale keď to je na tom to najlepšie...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
helliumka
1. 11.novembra 2010 20:57
vcera som akurad na zachode premyslala....ze ja chcem pokresleny hrob. pomalovany - naozaj roznofarebne a veselo. a chcem, aby sa na mojom pohrebe ludia smiali. naozaj...nechat im nejake zabavne video, ktore by mi vykuzlilo usmev s ktorym by odchadzali
2
@helliumka - celkom pekná myšlienka tiež mi niečo také napadlo, alebo teda aspoň aby tí ľudia neboli v čiernom a nenosili biele kvety so stuhami spomíname.. viem, že mi to bude tak 3x jedno potom..ale teraz mi záleží na tom aby sa potom nik netrápil...alebo vlastne, ja asi nechcem byt "normálne" pochovaná.. chcela by som možno normálne keltský pohreb na lodke, zapáliť a poslať na more
3
@helliumka Je pekné chcieť aby za tebou ľudia neplakali.. len taký úsmevný pohreb si neviem predstaviť. Už len preto, že aj pri najmenšej snahe dokole zahráš falošný smiech, fuj aké by to celé bolo strojené a umelé.. slzy sú úprimnejšie.
4
súhlasím! úplne, maximálne.
nechcem mať hrob. nebudem sedieť na tom hrobe a čakať, či ma niekto raz za čas príde pozrieť.
chcem byť s nimi stále (no dobre, tak verím, že tu budem pobehovať priesvitná! , chcem, aby keď umrem ma niekde vysypali do mora a spomenuli si na mňa spontánne, sami od seba, keď im ma niečo pripomenie, a v dobrom, nie s plačom.
nepotrebujem hrob!
ehm. pardón.
nechcem mať hrob. nebudem sedieť na tom hrobe a čakať, či ma niekto raz za čas príde pozrieť.
chcem byť s nimi stále (no dobre, tak verím, že tu budem pobehovať priesvitná! , chcem, aby keď umrem ma niekde vysypali do mora a spomenuli si na mňa spontánne, sami od seba, keď im ma niečo pripomenie, a v dobrom, nie s plačom.
nepotrebujem hrob!
ehm. pardón.
5
@millie samozrejme ze nechcem ziadne falosne usmevy ale nevidim dovod, preco by mal za mnou niekto plakat...
6
Ale dusicky su o niecom inom... Ty to mozno tak vnimas, ale ja ich vnimam tak, ze je to akoby den venovany "im"..zosnulym... den ked ludia, ktori su odcestovani prec, prejdu niekolko stovak km z jedneho mesta domov, pridu k hrobu, polozia kvety a popremyslaju. Uctia si jeho pamiatku aj takymto cinom. Nikde nie je napisane, ze spomenut si na zosnuleho, popremyslat, musis len na dusicky. To uz je v tebe.. mozes aj kazdy den... to nikto neprikazuje.... Je dobre, ze mame tento sviatok... je zle, ze z toho sa stava komercny biznis pre obchodnikov... Vsetko je take ake si sama urobis...
7
Tebe prišlo to státie pri tom hore umelé asi preto, lebo si pradedka, či prababičku či koho to nepoznala, tak si nemala na čo spomínať a dôvod modliť sa za niekoho koho si nepoznala.
Ďalšie vec, skús ísť na cintorín aj v iné dni ako len počas týchto sviatkov a uvidíš že tam niekto bude. Ľudia nechodia na cintorín len na dušičky, ale hlavne v tedy ,lebo to sú dni kedy môžu pre niekoho získať odpustky a tak ho dostať do neba.
Ďalšie vec, skús ísť na cintorín aj v iné dni ako len počas týchto sviatkov a uvidíš že tam niekto bude. Ľudia nechodia na cintorín len na dušičky, ale hlavne v tedy ,lebo to sú dni kedy môžu pre niekoho získať odpustky a tak ho dostať do neba.
8
@minora - celkom fajn názor, neberiem ti ho samozrejme.. ale netvrď že prečo mi to prislo umele, lebo na to nemaš pravo.. nevrav že oni spominali a ja nie, nevrav že oni sa modlili a ja som nevedela prečo.. pred polrokom mi zomrel vtedy najbližžsi kamarat a tiez som viedla neskutcone ťažky boj sama so sebou na tom cintorine..
mam pravo tvrdiť to co tvrdim.. nie je to o tom, že mozno nieco nechapem alebo nieočmu nerozumiem
mam pravo tvrdiť to co tvrdim.. nie je to o tom, že mozno nieco nechapem alebo nieočmu nerozumiem
9
prepáč, samozrejme že súdiť ťa nemôžem, lebo neviem čo si prežila
10
@minora - ospravedlnovať si sa naozaj nemusela, nemohla si naozaj vedieť, no každopádne prijíma sa
Napíš svoj komentár