O tom, ako neviem odpovedať na otázku, či "som veriaca" a pritom tvrdím, že jediné, čo nám stačí k životu je "proste veriť".

Myslím si, že nerobíme to, čo naozaj robiť dokážeme. Nevidíme veci, ktoré by sme mohli vidieť. Nevieme, čo by sme mali vedieť.
A podľa vedeckých výskumov by vlastne stačilo zapojiť len tých zvyšných 80% mozgu, ktoré nepoužívame a všetko by bolo zrazu inak. Možno lepšie.

Keď sa raz rozhodnem, že prejdem cez stenu, dokážem to.
Keď si zmyslím, že prejdem po vode, dokážem to.
Keď sa mi zachce vzpnúť svetlo pomocou myšlinky, dokážem to.
Ak budem chcieť aby sa mi niečo strašne splnilo, stane sa to.
Raz zomriem, ale aj po tom ešte niečo musí existovať.

..s stačí iba veriť.

Ľudia veria v Boha. A to je celé.
Neuznávam to, no pozor - ani neodsudzujem.
Ale kto bol vlastne Boh? Bol? Je? Dokedy ešte bude?
Je to človek, alebo zviera, alebo duch, alebo prášok, do ktorého raz niekto fúkne a on sa vzduchom rozfúka? Kto to vie?
Logicky mi potom vychádza, že vlastne neviete v čo veríte. A ako sa dá veriť v niečo, čo nie je?

Rozumní ľudia sú ateisti.Ale nie. Blábocem.

Každopádne, dajte mi konkrétnu vec a ja vám poviem, či V TO verím, alebo nie.
Ale už sa ma prosím nikto nikdy nepýtajte, či "som veriaca" - lebo na to proste NEVIEM odpovedať.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu