Pár najkrajších dní z môjho života. (1) S láskou je to ako s vetrom, nevidíš ju, ale cítiš ju.

Stála som na chodbe v obyčajných čisto čiernych teplákoch od športovej súpravy. Na očiach mal okuliare. Keď je doma, nikdy si nedáva šošovky. Vyzeral roztomilo. Potiahol ma za kapucňu mikiny a so smiechom sme sa prepracovali do kuchyne. Objal ma okolo pása zo zadu, schytil moje dlane a preplietol nám prsty. Zrazu si ma jemne nahol doľava a on sa nahol na pravý bok. Jemne sme splynuli. Náš prvý skutočný bozk, prvý plný citu. Nič sladšie som dovtedy nezažila.

***

Ostávali 3 minúty. Krátka chvíľa na to, aby sme ešte všetko stihli. Čipka tak slastne dráždila, vedel si, že sa tam niekde hore aj dole pod oblečením dve biele skrývajú. Ale bola zima. V malom parku, kde bolo pár vysokých stromov a v ten večer žiadny ľudia. Prechádzali sme rýchlosťou blesku, aby som nemala doma problém za neskorý príchod. No zrazu si spomalil a po chvíli ma stiahol za ruku medzi stromy. Ostala som opretá o strom a hoc si sa tváril tak nebezpečne, cítila som len jemný vlhký jazyk na uchu. Vždy si vedel, že to milujem. Tvoja nežnosť sa snáď slovami ani nedá opísať.

***

Bola som absolútne unavená po tréningu a nevládala som už ani dýchať. Súcitne si sa na mňa díval a už ťa nebavilo viezť monológy, zamotával si sa do vlastných slov, no nevládala som ti nič povedať. Schytil si ma okolo pása, zastavili sme, jemne si si ma pritiahol k sebe a len letmo pobozkal. S úsmevom si zašepkal, aká som len rozkošná, keď som unavená. Počas dvakrát väčšieho úsmevu som ťa pobozkala tiež. Ruku si zo mňa nepustil a ja som sa svoju unavenú hlavu tiež neunúvala zdvihnúť z tvojho ramena. Slová zrazu boli zbytočné.

***

Dom bol prázdny. Dedko odišiel na chatu a my sme sa to rozhodli využiť. Priniesli sme si filmy, pustili telku a posadali do veľkých kresiel. Neboli sme k sebe blízko, ani sme sa nedotýkali, ale cítili sme, že sme spolu a to nám stačilo. V úplnom tichu, som sa cítila ako tvoja kráľovná. Ešte by som aj odprisahala, že ak by nás niekto v tej chvíli odfotil, tak by mu náš posed takto pripadal. Potom si sa mierne naklonil a hlavu si položil na moje rameno. Len letmo som sa usmiala a pozerala ďalej. Tak ti hlava padla nižšie a zrazu si mi ležal v lone. Jednou rukou sme sa držali a druhou som ťa hladila po chrbáte. Nepotrebovala som ti nič povedať, nepotrebovala som ťa pobozkať, ani objať. Stačilo mi len to ticho, tvoja vôňa a dokázala som zatvoriť oči s istotou, že si pri mne. S láskou je to ako s vetrom, nevidíš ju, ale cítiš ju.

***

atď.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu