***
Prišla som a ty si spal. Vyzeral si krehko. Mal si obyčajné sivé pyžamo, vôňu tela po perinách a oči zalepené malými slzami. Jemne si si ma privinul ešte necitlivou rukou a vtedy by som bola prisahala, že ani nahé objatia nie sú tak intímne.
***
Povedal si, že pre mňa niečo máš - vraj to u teba nechal Ježiško. Z vrecka si vytiahol malú striebornú krabičku. S prekvapením, chvejúcimi sa rukami a nedočkavosťou v očiach som ju otvorila. Toľko prázdneho miesta a zrazu v strede jeden malý, tenučký, nenápadný, jednoduchý strieborný prstienok s malilinkým a nežným kamienkom v strede. Že krajší prsteň viac v živote neuvidím, to viem už teraz.
A to, že som raz prestala veriť v to, že darčeky nosí Ježiško, bola tá najväčšia chyba v mojom živote. Dnes čestne prehlasujem, že existuje, ja v neho znova verím a nikdy viac už neprestanem.
***
Tvoj smiech je masť na moje rany. Je chlebom, keď som hladná. Je vreckovkou, keď plačem. Teplou dekou, keď mi je zima a nežnou rukou, keď jediné, čo potrebujem je pohladenie.
Tvoj smiech ja mojím smiechom, keď na smiech zabúdam. Ten smiech je moja láska, tak ako tvoja láska je môj smiech a náš smiech našou láskou. Nikdy sa neprestaň usmievať, moja láska.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár