Jeho ramená pôsobili kostnato a keď som sa ich dotkla môj názor to nevyvrátilo. Vlastne celý bol tak ľudovo povedané, ako kosť a koža. Chodil trošku na krivo, možno preto, že si pred pár rokmi zlomil bedrovú kosť a asi sa to nezrástlo veľmi dobre.
Rozprával tak chlapčensky. Ešte stále mutoval a pripadalo mi to niekedy smiešne. Občas mu ušiel nejaký nevhodný výraz, ale prišlo mi to bežné. Bol to proste bežný chlapec. Rozprával však v celku múdro, bol inteligentný a sčítaný, ale nezabúdal zas ani na to, že niekedy sa treba vedieť aj odviazať.
Správny pubertiak.
***
A potom keď som zbadala ju, ako pri ňom stojí a pozerá sa na neho úplne iným pohľadom.
Jeho vlasy v jej očiach vyzerali akoby to boli najkrajšie pierka zákonom chránených vtákov, do ktorých sa tak bojazlivo opieral letný vánok. V jeho očiach bolo niečo neopísateľne zmyselné. Iskry z nich lietali na všetky strany. Mihálnice mu jemne šteklili líca, keď sa pozrel dole.
Jeho pery boli pre ňu zmyslom života a doslova priadla po tom, aby sa ich mohla neprestajne dotýkať tými svojimi. Milovala jeho krk, mal tak dokonalé tvary.
Tá nepodarená chôdza v jej očiach vyzerala ako najvznešenejší pochod veľavýznamného človeka. Keď pri ňom prechádzala, pripadala si len ako malý, nezbedný a tak zraniteľný kvietok.
Pozerala na neho úplne iným pohľadom, ako na hocikoho iného. Nikdy som niečo tak túžobné, tak podriadené a tak milujúce nevidela.
Jej pohľad bol akoby slepec videl po prvý krát slnko, more a trávu.
Akoby archeológ objavil nový doteraz nenájdený pozostatok.
Akoby zberač obrazov našiel nejaký nepoznaný od da Vinciho.
Akoby úbožiak našiel kus chleba v servítke z desiaty nejakého dieťaťa niekde na chodníku.
Jej pohľad bol tak nežný, krásny a ochraňujúci ako keď matka hľadí na svoje dieťa.
Ten chlapec bol pre ňu najkrajším.
Od hlavy až po päty.
Jediný prostý dôvod. Milovala ho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
greendgirl
19. 11.novembra 2010 15:01
krááááásne prekrásne píšeš
Napíš svoj komentár