Emulienkaa 22. 10.októbra 2010 21:42 Ďalšie jej blogy »

Treba veriť, že čo sa má stať, stane sa. Treba veriť, že nepotrebujeme vedieť, kedy sa to stane.

Strihám si farebné papiere na malé kúsky.
Na každý kúsok píšem inou farbou pera. Miniatúrnymi písmenkami zaznamenávam svoje najtajnešie
túžby a sny.

Ústrižky starostlivo zatáčam do malých trubičiek a ukladám jednu po druhej do veľkej sklenenej fľaše.
Zatláčam šúľky papierikov nižšie a nižšie. Už sa mi ich tam viac nezmestí.
Mám tak veľa túžob.
Verím, že ak ľudia snívajú, žijú šťastnejšie, lebo majú prečo žiť.

Fľaša sa mi naplnila. Nezatváram uzáver. Nechávam papierikom voľný smer, neurčujem im kadiaľ majú ísť. Aj tak by ma neposlúchali.
Kladiem fľašu na hladinu tečúcej rieky a nechávam ju unášať prúdom. Pláve preč. Mizne mi z očí.
Vidím len farebné malé papieriky ako z nej vypadávajú von. Nechávam snom voľný spád. Treba veriť, že čo sa má stať, stane sa. Treba veriť, že nepotrebujeme vedieť, kedy sa to stane.

Každý papierik má svoju vlastnú cestu. Už to nezmením. Takto som to chcela. Ostáva mi len veriť. To je to najkrajšie, čo môžeme!

Keď sa farebné trubičky s malými písmenkami nadobro rozmočia niekde o neviem koľko kilometrov ďalej sny sa stanú skutočnosťou. Viem to.

Verím.

Blog