Ľahla som si do postele
Oblečená presne v tom tričku a mikine
Tak ako som prišla domov

Neodmaľovala som sa
A neumyla som si zuby

Prstene mi ostali na prstoch
Náramky a hodinky na ruke
Ba aj na náušnice som zabudla

Špinavé a smradľavé ponožky mi naďalej hriali chodidlá
A vybíjaný opasok drel chrbát

Vlasy mi smrdeli a
Keď som si ich prehrabla ostala mi za nechtami múka

Cítila som sa ako prasa, surovo.
Ale bola som šťastná.

Nechcela som dovoliť, aby prišiel koniec toho dňa
Zaspala som a viac viem len to

že teraz smrdím
a idem sa sprchovať

Dobré ránko.

 Blog
Komentuj
 fotka
otvoreneokno  29. 10. 2010 13:00
Väčšinou, keď sa takto zobudím, tak si veľmi nepamätám ako som domov prišla. A miesto múky sa mi z vlasov sype niečo iné.
 fotka
emulienkaa  29. 10. 2010 13:04
@otvoreneokno - ja si však presne pamätám, ako som domov prišla a aj kedy.. to, že som takto spala, bolo schválne svoj účel to splnilo, ten den sa fakt NESKONČIL

to by ma zaujímalo, čo sa ti sype, teda
 fotka
otvoreneokno  29. 10. 2010 13:09
No, Emulienka, tak si na tom vždy lepšie než ja!

A čo sa mi sype? To je veľmi zákerná otázka. Je to väčšinou piesok, hlina, je možné, že aj múka, neviem, popol a... popol!
 fotka
pukynka_15  29. 10. 2010 13:49
emulienka a kde máš tú peknú webku ?
Napíš svoj komentár