Ležím na posteli schúlená do klbka. Neviem ako sa mám poskladať. Stále to bolí.

V hlave mi dunia nechcené hlasy. Okolo prelietavajú všetky tie krásne spomienky miešané z najhoršími udalosťami posledného dňa. Ruky sa mi trasú akoby chceli niečo zlomiť, rozbiť, hodiť. Mám chuť sa biť, udierať a vrieskať.

Keď sa bojíte, je to vždy lepšie. Pri strachu totiž viete, čoho sa bojíte a dá sa proti tomu bojovať.
Ale ja cítim úzkosť. Je mi tak divne a vlastne neviem ako. Mám chuť spraviť milión zlých vecí, no ani jedna z nich mi nechce konkrétne napadnúť myseľ. Zápasím sama zo sebou. Vediem ten najťažší boj, ktorý existuje a bojím sa, že nemám dosť síl aby som ho vyhrala.

Cítim pichavú bolesť niekde v strede hrude. Páli to, reže to, bolí to tak silno, že neviem dýchať. Nikdy som si nemyslela, že prázdno vie tak bolieť. Mám v hrudi dieru.

Objímam si prsia, sťahujem k sebe ruky, čo najviac sa dá, ale to nič vo vnútri ma ničí len viac a viac. Neviem sa zachrániť a nemám nikoho, kto by to dokázal urobiť za mňa. Nevládzem.



Už nikdy sa nechcem zaľúbiť.

 Blog
Komentuj
 fotka
chajka  25. 10. 2010 23:33
to poznám, ale neboj chceš sa zaľúbiť..len to ešte nevieš
 fotka
tamvtme  25. 10. 2010 23:54
Pekné napísané..

Zažila som to tiež..a som tu..a poviem ti niečo, viem, po tom všetkom ,že sa to zvládnuť dá...a človek sa cíti po tej noci, keď ho pichá prázdno, keď ho požiera z vnútra.. má pocit, že je to je jeho posledná noc..

A veru aj je Lebo zajtra otvoríš oči a budeš si môcť povedať, že si ten boj "sama v sebe a so sebou zvládla"

A ver mi, bude lepšie.. Začneš novú etapu svojho života.

Drž sa!
 fotka
tikalok  25. 10. 2010 23:57
tak to je asi ťažko ten najťažší boj...
 fotka
belzeboss  26. 10. 2010 00:22
dobre hovoris, ani ja nechcem lebo u mna by to bol vopred prehraty boj, ale sam byt tiez nechcem...to je ironia, nechcem byt s niekym, ale ani sam
 fotka
sarah_whiteflower  26. 10. 2010 12:15
Emka, ale v štrnástich je toto povedať naozaj priskoro. Keď to povie 60tnik po 40ročnom manželstve, keď ho opustí manželka, či už úmrtím alebo akokoľvek inak a on si nevie prežiť to prázdno, vtedy to je adekvátne.



Ale toto? Áno, občas sa cítime naozaj veľmi nanič, poznáme to všetci. Ale povedať, že je to najťažší boj... rozhodne by som nad to postavila boj s chorobu, s neláskou rodičov, a vôbec, s nespočetným množstvom iných vecí...



A ešte vždy, mimo lásky, sú tu priatelia, ktorých si tak často vôbec nie sme schopní uvedomiť - presnejšie povedané, ich existenciu a to, že sú tu, aby nám pomohli... A tak si to uvedomovať treba...
 fotka
anzu  26. 10. 2010 22:45
ak je text LEN o pocitoch spojených s nešťastnou láskou, tak by som skôr povedala, že nebojuješ so sebou, ale so zlými udalosťami, ktoré sa ti stali. (a ako to býva, Nechcem sa zaľúbiť v skutočnosti väčšinou znamená Chcem sa šťastne zaľúbiť) ak sa mýlim, tak pardón, ale tak mi to vyznelo. prečo je to pre mňa dôležité? myslím, že zmena formulácie môže zrazu všetko ukázať v menej tragickom svetle a nič už nevyzerá ako tvoja vina. opísaný pocit poznám tiež a pritom by som to nikdy nenazvala bojom so sebou....ale dobre, možno je tam nejaký iný pocit, ktorý nepoznám a prehliadla som ho.
 fotka
leelee  20. 3. 2011 16:09
Keď Ti zrastie zlomenina, kosť je v tom mieste omnoho pevnejšia než bola predtým.

Verím, že je to tak aj so zlomeným srdcom.
Napíš svoj komentár