Živím v sebe taký príjemne nepríjemný pocit bezmocnosti.
Každé ráno si pýta jesť a ja mu ochotne dám.
Aby nebolo náhodou málo, tak večer naložím dvojitú porciu.
Môj zlatý, ako príkladne je o neho postarané.
Toto nemá každý.
A sviňa, on si to neváži.

Pýta si stále viac a viac.
Viete, ono to je tak, keď niekomu podáte prst, schmatne vám celú ruku.
Nenásytnosť hýbe týmto skazeným svetom.
A my poctivci máme smolu.
Nemám už rada svoje dobré srdce.

A akoby to nestačilo.
Ruka v ruke si s ním poskakujú aj ďalší nenažranci.
Taká skľúčenosť, strach, úzkosť a kamaráti podobného druhu.
Dívajú sa na mňa vždy tými smutnými očami.
No skúste im odolať.


...že stačí len tak málo
a môže mi prejsť hlavou
výstrel varovný
možno o nič nejde
a ak mi hlavou prejde
bude posledný

 Blog
Komentuj
 fotka
omeleta  23. 11. 2010 16:52
super,páči sa mi to!veľmi
 fotka
majusqa93  23. 11. 2010 16:53
no tak suhlasim uplne...aj mne už lezie na nervy že sa nad všetkymi zlutujem vsetko pre nic sparvim a potom to vyuzivaju...a chcu este vac a viac...
 fotka
omeleta  23. 11. 2010 17:05
@majusqa93 asi tak (ach)
Napíš svoj komentár