Každý hľadá krásu kde len môže. Na tvári, na oblečení, na chôdzi, vo vlasoch, v úsmeve v pohyboch a aj tak ju nikto nevie nájsť. Prostý dôvod - nehľadáme na správnom mieste. Áno, všetci sme takí, že tvrdíme "skutočná krása človeka sa skrýva v jeho vnútri a nevidno ju navonok". Škoda len, že vždy ostane iba pri tom tvrdení.

Poznám takých, čo by chceli byť krásnymi. Keď som sa ich opýtala, ako krásnymi a kde krásnymi by chceli byť, s ohrnutým nosom mi odvrkli, že čo sa tak hlúpo pýtam. Oni chcú byť proste krásni a koniec.

Keď som sa neskôr spýtala, čo pre nich krása znamená a čo ten pojem vlastne značí, tak pohotovo rozumom 6ročného prváčiatka mi suverénne oznámili, že krásne je všetko čo je pekné, predsa. Tak som si len pomyslela, že strašne silná úvaha, veru.

Ľudia chcú niečo vlastniť. Niečo držať. Niečo mať. Ľudia sú strašne sebeckí a nároční. Ale o čom to je, keď chcú mať niečo, čo mať nemôžu, ba dokonca ani nevedia, čo to je?
Smiešne. Ale veď čo si budeme hovoriť, sme len ľudia, nevieme to pochopiť.

Nie som nadčlovek. Sama neviem, čo krása je, čo sa za ňou skrýva, alebo čo je skutočne krásne, ale nebudem sa tým slovíčkom denne ohadzovať, do kelu.

Možno krásno ani neexistuje.
A možno stačí chcieť, aby niečo bolo krásne a ono potom jednoducho bude.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár