Ale ráno...
Ani sama neviem ako, bola som za 20 minút oblečená, nachystaná, na moje samotné prekvapenie aj namaľovaná a ešte som si stihla napustiť i vodu do fľaše - neuveriteľne veľa aktivít na moje 20minútové zaspané ja.
Vybrala som sa do školy. Bez nálady, ale dobre som vedela, že keď tam prídem bude lepšie. Viem, som divná, ale školu mám rada. A aj keby bol deň blbec, niečo sa proste bude už len diať a to je jedno čo - všetko ma vytrhne z tej pochmúrnej nálady, lebo na ňu aspoň na chvíľku zabudnem.
Prečo som si pre Boha vybrala bakalárku na tému Španielska...
Dobrá filozofia - bolo to tak, škola bola fajn. Aj keď prvá hodina s dekankou a v prvej lavici, lebo všetko ostatné bolo obsadené - ale čert to ber..
Na chvíľu som sa vrátila na intrák a chcela si uvariť obed. Ale keďže si tam niekto chvíľu predo mnou zjavne vyprážal hranolky a masť bola po celej doske - vzdala som to. Nenávidím tých ľudí, ako to môžu, no ako?
Okolo jednej som šla do knižnice španielskeho veľvyslanectva. Poslal ma tam môj učiteľ španielčiny, lebo si asi myslel, že mi to niečo dá. Ale prdlajs.
Bol to len stres, nič tam nemali a okrem toho, že som tam najprv nevedela ani trafiť som sa už vôbec nedokázala vykoktať čo potrebujem - to, že je tam španielka mi samozrejme zabudol povedať.
Nakoniec som odtiaľ odišla zo 4roma knižkami, lebo som sa hanbila odísť naprázdno.
Išla som späť do školy, a kúpila si jahodovú čokoládu. Bola stará a už mala ten biely povlak, ale ako obed postačila. Potom som skoro zaspala na práve a na vzťahoch nám dal písomku. Že všetky štáty OECD a aj s HDPčami, no s Bohom.
Znechutená a úplne vyšťavená som sa vracala na internát. Nejde nám výťah, super. Hodila som tašku a oprela sa o stenu. Deň vo svete skončil a ja - zase som ostala sama a začínala byť smutná...
Kuchyňa bola uprataná, tak som si uvarila praženicu. Podarila sa, vravím si - tak aspoň niečo dnes. Zjedla som ju, ľahla si k telke a do polhodiny som si spomenula, že treba robiť prezentáciu na stredu. A tak ju robím už 4 hodiny a ešte nie som ani v polovici - lebo len ja si môžem vybrať politický systém Nemecka. Komplikovanejšia téma už nebola..
Ale dala som si prestávku a píšem tento prudko depresívny blog. Teda pre mňa - kedže ja som "vždymámsafajnovo" človek.
A prečo to vlastne robím? Ani neviem, asi preto, že to len chcem niekomu povedať a už polroka tu nie si aby som to povedala Tebe. Chýbaš mi, vieš.
A zas mi je smutno...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
johnysheek
25. 10.októbra 2016 07:47
muska.. muska.. co to ? :/
Napíš svoj komentár