Tvrdil, že je viac ako žena. Bola jeho bohyňou.
Nedokázal zabudnúť na bozky, ktoré mu venovala v dva osudné dní. Priložila svoje hebké pery na jeho a nevedeli prestať. Nechcela to a predsa áno.
Túžil po jej nohách, tak krásne jemných, odetých v jemných silónkach. Nevedel jej odolať a ona to vedela. Zneužívala to.
Nechcela ho, ale lichotilo jej to.
Dobre vedela, že mu nedáva spávať. Užívala si ten slastný pocit nadradenosti.
Bol pokorný, vedel, že ju nikdy nebude mať.
Avšak, prišiel druhý.
Nebola už bohyňou ani snom každú jednu noc. Nebola už túžbou či vášňou. Stala sa z nej obyčajná malá žienka.
Miloval jej úsmev. Spravil by preň všetko.
Nikdy ju nechcel vlastniť, nepriťahovala ho, ale miloval ju.
A ona to vedela, no nič viac.
Avšak; prišiel tretí.
Nikdy jej nepovedal, že je krásna. Doteraz netuší, či si to niekedy myslel.
Bozkával ju na každom rohu, objímal tak ako to mala rada, chcel ju mať pri sebe ako ženu ale i od seba ako sen. Bol to zvláštny vzťah. Spravil by pre ňu všetko.
Boli spolu denne, bolo im perfektne ale nikdy jej nepovedal, že ju ľúbi. A ona doteraz netuší, či to tak niekedy cítil.
Milovala ho, celou svojou dušou, celým svojím telom. Nepotrebovala žiadne komplimenty, nepotrebovala počuť, že skvele vonia, že má dnes krásne šaty, alebo že je prenádherná.
Len ho milovala a nič viac.
No niekedy to stačí.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
eveve
7. 6.júna 2011 23:08
ach...
Napíš svoj komentár