pozn. Pri písaní som sa trochu bál aj ja ale to az pri dalsich kapitolach

"Krásny deň, lepší sme si ani priať nemohli."
Z diaľky sa ozýval hlas sestričky v nemocnici. Ale kdeže z diaľky, to len Marple ešte nie je celkom zobudený.
"No tak Marple vstávajte veď dneska vás chcú poslať domov." opäť sa ozvala sestrička.
"Veď na nič iné ani nemyslím" odvetil už zobudený a čulý Marple. "Neviem sa dočkať normálnej stravy. Nie tejto tu. Tá vaša nemocničná je horšia ako väzenská."
"Ale no tak, hádam až také zlé to nie je" s úsmevom naňho hľadela sestrička
"hádam sa o vás nestaráme dobre? " opýtala sa a bola opretá o umývadlo so zrkadlom kde Marple videl svoj odraz.
"Ak mám byť úprimný" začal Marple, no keď videl šťastnú tvár sestričky musel klamať "bolo to tu celkom fajn i keď v nemocnici by sa nikto nemal cítiť fajn čo poviete? " usmial sa a svaly na tvári ho až zaboleli čo sa tak dlho neusmieval.
"No podľa toho či tu ležíte ako pacient alebo tu pracujete ako zamestnanec" odvetila sestrička.
"Pacient" odvetil Marple a s námahou vstal.
"V tom prípade s vami súhlasím." usmiala sa sestrička "idem vám pripraviť prepúšťaciu správu" ešte raz sa usmiala a odišla von dverami ktoré za sebou jemne zavrela.

Vrátila sa asi o hodinu v sprievode čudne sa tváriaceho doktora .
"Tak pán Marple ukážte sa" prehovoril doktor hlbokým pohrebným hlasom. Marple však zachytil pohľad sestričky a tá to pochopila.
"Ehm..pán doktor. Tuto pán Yalin chce len správu na prepustenie. Prezreli ste ho už včera večer." povedala.
"Susy Layersová" oslovil ju doktor. "prosím nemiešajte sa do mojej práce dobre? "
"Áno pán doktor" odpovedala Susy a usmiala sa na Marpla ktorý sa chystal sestričky zastať.
"OK pán Marple. Prezlečte sa a nech vás tu už nevidím." pokúsil sao úsmev a odišiel.
"Prečo ste ma zastavili? Bol by som sa vás zastal. Videli ste ako na vás vyskočil? " zlostil sa Marple.
"Áno stála som rovno tu, videla som to. S ním sa neradno zahrávať. Ináč. ja som Susy, " natiahla ruku. marple na ňu chvíľu hľadel a potom ju stisol.
"Marple" odvetil

Zrazu sa celá nemocnica zatriasla až padala omietka. Z rozhlasu sa zrazu ozval hlas: "Všetci zamestnanci sa IHNEĎ dostavia do poradnej miestnosti a ZAMKNÚ všetky dvere."
Marple aj Susy pozreli sa seba.

 Napínavý príbeh
Komentuj
 fotka
lestaty  3. 5. 2009 12:45
Možno by pomohlo čítať po sebe aj viackrát to, čo napíšeš. Napríklad na začiatku ho oslovila menom a predstavili sa až takmer pri konci. Takisto sa ti aj opakujú slová. Treba to kontrolovať .
 fotka
lalka  14. 7. 2009 19:40
pekne píšeš.
Napíš svoj komentár